Na severe Nemecka sa objavili neznáme drony

00 h SELČ začali pre Irán platiť rozsiahle sankcie OSN v súvislosti s porušením jeho záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody. Došlo k tomu po tom, čo Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v piatok zamietla návrh Číny a Ruska, ktorý požadoval polročný odklad sankcií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Sankcie sa týkajú zbrojného embarga pre Teherán, zmrazenia jeho aktív uložených vo svetových finančných inštitúciách, či cestovných obmedzení pre iránskych predstaviteľov. Zároveň zakazujú dovoz materiálu, ktorý by sa mohol použiť na obohacovanie a spracovanie uránu, či na vývoj balistických rakiet. Sankcie, ktoré boli na Irán uvalené aj v minulosti, vstúpili do platnosti po tom, čo rokovania so západnými mocnosťami nepriniesli prelom v jadrovej otázke Teheránu.

„Je to protiprávne a nemôže sa to uplatniť,“ povedal pred tým v sobotu na pôde OSN ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov novinárom. Dodal, že už napísal generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a upozornil ho, že obnovenie sankcií OSN voči Iránu je „veľkou chybou“.

Krajiny zo zoskupenia E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) koncom augusta aktivovali tzv. mechanizmus „snapback“, keďže Irán podľa nich porušil niekoľko svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody z roku 2015.

Tento mechanizmus mohla aktivovať akákoľvek strana jadrovej dohody s Iránom. BR OSN po aktivovaní snapbacku musela do 30 dní prijať rezolúciu, v ktorej by opätovne potvrdila, že zrušenie sankcií voči Iránu ostáva v platnosti. Francúzsko, USA a Británia ako stáli členovia rady rezolúciu 19. septembra vetovali.

Prezident Donald Trump od prvej medzinárodnej dohody medzi svetovými mocnosťami a Iránom odstúpil v roku 2018. Teherán následne prestal dodržiavať dohodu a napredoval v jadrovom vývoji. Izrael i viaceré západné krajiny obviňujú Irán, že sa usiluje získať jadrové zbrane. Teherán však tieto tvrdenia popiera.

Francúzsko, Británia a Nemecko v nedeľu varovali Irán pred potenciálnym „eskalovaním“ situácie. „Obnovenie sankcií OSN diplomaciu neukončilo,“ uviedli ministri zahraničných vecí troch krajín v spoločnom vyhlásení. „Naliehame na Irán, aby sa zdržal akýchkoľvek krokov, ktoré by eskalovali situáciu, a začal znovu dodržiavať svoje právne záväzné povinnosti,“ uviedli. Krajiny tiež vyhlásili, že budú naďalej spolupracovať so všetkými stranami na novom diplomatickom riešení, aby sa zabezpečilo, že Irán nikdy nezíska jadrové zbrane.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyzval Teherán, aby pristúpil na priame rokovania „vedené v dobrej viere“. Zároveň naliehal na členské štáty OSN, aby „okamžite“ zaviedli sankcie, a tak vytvorili tlak na iránskych lídrov, aby urobili to, čo je správne pre ich krajinu a najlepšie pre bezpečnosť sveta“.

UPOZORNENIE: Správa bola rozšírená o 7. a 8. odsek. (TASR)

00 h SELČ začali pre Irán platiť rozsiahle sankcie OSN v súvislosti s porušením jeho záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody. Došlo k tomu po tom, čo Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v piatok zamietla návrh Číny a Ruska, ktorý požadoval polročný odklad sankcií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Sankcie sa týkajú zbrojného embarga pre Teherán, zmrazenia jeho aktív uložených vo svetových finančných inštitúciách, či cestovných obmedzení pre iránskych predstaviteľov. Zároveň zakazujú dovoz materiálu, ktorý by sa mohol použiť na obohacovanie a spracovanie uránu, či na vývoj balistických rakiet. Sankcie, ktoré boli na Irán uvalené aj v minulosti, vstúpili do platnosti po tom, čo rokovania so západnými mocnosťami nepriniesli prelom v jadrovej otázke Teheránu.

„Je to protiprávne a nemôže sa to uplatniť,“ povedal pred tým v sobotu na pôde OSN ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov novinárom. Dodal, že už napísal generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a upozornil ho, že obnovenie sankcií OSN voči Iránu je „veľkou chybou“.

Krajiny zo zoskupenia E3 (Británia, Francúzsko a Nemecko) koncom augusta aktivovali tzv. mechanizmus „snapback“, keďže Irán podľa nich porušil niekoľko svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody z roku 2015.

Tento mechanizmus mohla aktivovať akákoľvek strana jadrovej dohody s Iránom. BR OSN po aktivovaní snapbacku musela do 30 dní prijať rezolúciu, v ktorej by opätovne potvrdila, že zrušenie sankcií voči Iránu ostáva v platnosti. Francúzsko, USA a Británia ako stáli členovia rady rezolúciu 19. septembra vetovali.

Americký prezident Donald Trump od prvej medzinárodnej dohody medzi svetovými mocnosťami a Iránom odstúpil v roku 2018. Teherán následne prestal dodržiavať dohodu a napredoval v jadrovom vývoji. Izrael i viaceré západné krajiny obviňujú Irán, že sa usiluje získať jadrové zbrane. Teherán však tieto tvrdenia popiera. (TASR)

00 h SELČ začali pre Irán platiť rozsiahle sankcie OSN v súvislosti s porušením jeho záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody. Došlo k tomu po tom, čo Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v piatok zamietla návrh Číny a Ruska, ktorý požadoval polročný odklad sankcií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

UPOZORNENIE: Správu aktualizujeme. (TASR)

K. Stalin. Zranenia utrpelo približne 58 osôb, ktoré boli následne prevezené do nemocnice. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Som hlboko zarmútený z toho, že doposiaľ zomrelo už 36 ľudí vrátane ôsmich detí a 16 žien,“ napísal M. K. Stalin vo vyhlásení na platforme X a nariadil úradom, aby incident vyšetrili. Zároveň oznámil finančnú kompenzáciu pre rodiny obetí vo výške 11.000 dolárov.

Politik Vidžaj prehovoril v sobotu k davu, keď vypukol chaos. „Vyjadrujem svoju najúprimnejšiu sústrasť a súcit rodinám našich drahých bratov a sestier, ktorí dnes prišli o život,“ napísal politik na X. Denník Hindustan Times uviedol, že veľká časť davu, ktorá sa snažila zazrieť Vidžaja, sa vrhla k barikádam pred pódiom, čo vyvolalo tlačenicu.

Indický premiér Naréndra Módí vyjadril „hlboké zarmútenie“ v súvislosti s tragédiou. „V myšlienkach som s rodinami, ktoré stratili svojich milovaných. Prajem im silu v týchto náročných časoch,“ napísal v stanovisku na sociálnych sieťach.

Agentúra AFP pripomína, že v Indii dochádza často k smrteľným incidentom pri veľkých podujatiach, ako sú napríklad náboženské festivaly, a to v dôsledku zlej organizácie zhromaždení a nedostatkov v rámci bezpečnostných opatrení. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Troller, ktorý sa narodil v Rakúsku, urobil počas života približne 2000 rozhovorov a nakrútil vyše 170 filmov o ľuďoch a ich životných príbehoch. Tento „ľudský dotyk“ z neho urobil legendu v žurnalistike, azda najväčšiu v povojnovom Nemecku, píše DPA.

V rámci svojej práce viedol rozhovory s celebritami ako Marlene Dietrichová, Ingrid Bergmanová či Muhammad Ali. Vyspovedal však napríklad aj paralyzovaného vietnamského veterána, ktorý mal odvahu nechať sa nakrútiť nahý vo vani, čím odhalil svoju zraniteľnosť.

Ľudia a ich životné príbehy boli vždy v centre Trollerovej pozornosti. Narodil sa v roku 1921 vo Viedni v židovskej rodine obchodníka s kožušinami. V roku 1938 rodina utiekla pred nacistami najprv do Československa, potom do Francúzska a odtiaľ do Spojených štátov.

V roku 1943 bol povolaný do americkej armády a v apríli 1945 pomohol oslobodiť koncentračný tábor Dachau. Vďaka jeho znalosti nemčiny ho Američania priradili k výsluchom vojnových zajatcov.

Po vojne študoval divadlo a štipendium ho v roku 1950 priviedlo na parížsku Sorbonnu, kde sa venoval žurnalistike. Jeho kariéra sa začala v 60. rokoch 20. storočia vysielaním relácie „Pariser Journal“ v západonemeckom rozhlase s témami z Paríža. Neskôr pracoval pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF. Viac než 70 rokov žil vo Francúzsku.

V dlhom rozhovore pri príležitosti jeho 100. narodenín pre bavorský verejnoprávny rozhlas uviedol, že sa chce „ponoriť“ do ľudí, aby pochopil, ako sa stali tým, kým sú. Dokonca sa sám nazval „ľudožrútom“, čo bol jeho spôsob, ako opísať nenásytnú zvedavosť týkajúcu sa životov a osudov iných, uzatvára DPA. (TASR)

Môže to byť jedna z možností po ukončení prebiehajúcich vyšetrovaní, povedal predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone po skončení dvojdňového zasadnutia tohto orgánu, ktoré sa konalo v lotyšskej metropole Riga.

Podľa Dragoneho je ešte príliš skoro na úplné posúdenie toho, čo sa stalo pri nedávnych narušeniach vzdušného priestoru Poľska, Rumunska a Estónska ruskými dronmi a stíhačkami.

Varoval však Rusko pred ďalšími provokáciami. NATO sa podľa neho nesnaží o konfrontáciu s ruskými ozbrojenými silami, no nebude váhať prijať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné na zabezpečenie kolektívnej obrany.

Transformácia súčasnej monitorovacej misie na obrannú by mohla výrazne posilniť schopnosti Aliancie na jej východnom krídle. Nové pravidlá pre použitie zbraní by uľahčili zostrelenie cudzích letiacich objektov.

Takúto zmenu podporil na začiatku stretnutia v Rige lotyšský prezident Edgars Rinkévičs. Na podobný krok vyzvala predtým aj litovská vláda.

Misia NATO s názvom Baltic Air Policing sa začala v marci 2004 a jej cieľom je zaistiť 24-hodinovú bezpečnosť vzdušného priestoru Litvy, Estónska a Lotyšska. Keďže tieto pobaltské krajiny nemajú vhodné lietadlá, vzdušný priestor zabezpečujú na rotačnom základe spojenecké štáty. (TASR)

V oblasti nasadí najmenej jednu protilietadlovú fregatu, posilní tu tiež svoje platformy pre sledovanie a prieskum. Aliancia to uviedla vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters.

"Budeme ešte viac posilňovať ostražitosť pomocou nových prostriedkov v regióne Baltského mora," informovalo NATO. Tieto prostriedky podľa NATO zahŕňajú nasadenie najmenej jednej fregaty aj zosilnenú spravodajskú činnosť v oblasti.

Hovorca NATO doplnil, že nespresní, ktoré krajiny poskytujú dodatočné prostriedky.

NATO tak posilní svoju misiu Baltská stráž (Baltic Sentry) započatú v januári v reakcii na sériu poškodení elektronických káblov, telekomunikačných spojov a plynovodov na dne Baltského mora.

Krajiny aliancie nasadili na základe tejto misie fregaty, hliadkové lietadlá a námorné drony, aby pomohli chrániť kritickú infraštruktúru.

NATO tento mesiac spustilo aj misiu Východná stráž (Eastern Sentry), ktorej cieľom je posilniť obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie v reakcii na vniknutie ruských dronov do poľského vzdušného priestoru. (ČTK)