Zelenskyj požiadal Trumpa o strely Tomahawk, píše Axios

Informovala o tom agentúra DPA.

Agentúra EÚ na ochranu hraníc - Frontex - už má na tento účel k dispozícii 150 miliónov eur a z fondu na ochranu hraníc „sprístupníme ďalších 250 miliónov eur, konkrétne na drony,“ povedal Magnus Brunner na ministerskom samite o migrácii konanom v Mníchove s tým, že by to malo zahŕňať aj ochranu letísk.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Drony blokujú letiská, zostreliť ich je drahé. Aké možnosti má Európa? Čítajte 

Brunner v súvislosti s výskytom cudzích dronov, ktoré sa v poslednom čase objavili vo vzdušnom priestore viacerých štátov EÚ, hovoril o hybridnej vojne.

„Útoky sa už nedejú len na východnej vonkajšej hranici EÚ, ale aj v srdci Európy,“ dodal.

Hostiteľ samitu, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt, informoval, že Nemecko chce vytvoriť spoločné centrum obrany proti dronom a zriadiť jednotku pre vývoj a výskum zameranú na drony. Spolupracovať chce pritom s Izraelom a Ukrajinou, ako aj s ďalšími krajinami v Európe a Európskou komisiou.

Dobrindt súčasne zdôraznil, že nie každý dron je hrozbou.

„Mnohé z nich, aj keď ich iniciujú a kontrolujú zahraničné mocnosti, sú súčasťou cielenej provokácie a nie vždy automaticky predstavujú hrozbu.“

Zľava: Komisár EÚ pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner, švédsky minister pre migráciu Johan Forssell, nemecká parlamentná štátna tajomníčka Daniela Ludwigová, poľský minister vnútra Marcin Kierwinski, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt, belgická ministerka pre azyl, migráciu a integráciu a mestskú politiku Anneleen Van Bossuytová, dánsky minister pre imigráciu a integráciu Rasmus Stoklund, poľský minister a koordinátor špeciálnych služieb Tomasz Siemoniak a švajčiarsky federálny úradník, vedúci federálneho ministerstva spravodlivosti a polície Beat Jans. (zdroj: TASR/AP)

Po ministerskom samite o migrácii Dobrindt okrem toho priznal existenciu právnych prekážok pri prijímaní migrantov, ktorých nemožno vrátiť do krajiny pôvodu.

„Sme na začiatku procesu,“ uviedol Dobrindt po samite a pripomenul, že sa už uskutočnili prvé „experimentálne opatrenia“, ktoré odhalili právne prekážky. Dodal tiež, že „rôzne európske štáty majú v súčasnosti na túto otázku odlišné názory.“

Vysvetlil, že cieľom je vytvoriť „návratové centrá“ v tretích krajinách, teda „mimo Európy, ktoré nie sú krajinami pôvodu migrantov a kam by boli tieto osoby presunuté.“

Táto iniciatíva si vyžaduje spoluprácu dotknutých štátov a Európskej komisie, pričom presná forma tejto spolupráce zatiaľ nie je určená, informoval spravodajský web CSNews.

Na samite v Mníchove sa zúčastnili ministri vnútra z Poľska, Talianska, Luxemburska, Švajčiarska, Dánska, Švédska, Belgicka a Holandska, ako aj eurokomisár Brunner. Francúzsky minister svoju účasť odmietol kvôli prebiehajúcemu formovaniu vlády v Paríži. (TASR)

Ďalších vyše 30 ľudí utrpelo zranenia. Oznámili to miestne úrady, informovali agentúry Reuters a AFP.

Útok už odsúdila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Európska únia a jej celosvetoví partneri musia pokračovať v zvyšovaní tlaku na Rusko, kým konečne neprijme spravodlivý a trvalý mier,“ napísala na sociálnej sieti X.

Uviedli to ukrajinské Sily pre špeciálne operácie (SOF), informuje spravodajský web United 24.

Obe stanice boli súčasťou ruského integrovaného systému monitorovania vzdušného priestoru, ktorý slúži na sledovanie aktivít pozdĺž ukrajinskej hranice a na dohľad nad okolitými leteckými základňami.

Systém P-14F Lena bol súčasťou systému kontroly vzdušného priestoru okolo leteckej základne Buturlinivka, kde sú umiestnené prostriedky ruských vzdušných síl pôsobiacich v západnej časti Ruska.

Sledovací radarový systém Sopka-2 bol umiestnený v obci Garmašivke a slúžil na detekciu a sledovanie nízko letiacich cieľov, vrátane bezpilotných lietadiel. Podľa SOF boli oba radarové systémy nasadené na boj proti ukrajinským dronom. (SITA)

O mŕtvych úrady zatiaľ nehovoria, napísala agentúra Reuters. Najmenej osem ľudí muselo byť hospitalizovaných, uviedol web Ukrinform.

Šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti telegram uviedol, že úder zasiahol vlak smerujúci zo Šostky do asi 260 kilometrov vzdialeného Kyjeva. Na mieste sú podľa jeho príspevku záchranári aj zdravotníci a zriaďuje sa operačný štáb, napísal Hryhorov.

Ukrinform neskôr spresnil, že dron najprv zasiahol prímestský vlak a keď sa evakuovali cestujúci, bol zasiahnutý vlak smerujúci do Kyjeva.

Útok na sociálnej sieti X odsúdil český minister zahraničia Jan Lipavský, ktorý ho považuje za barbarstvo a terorizmus.

"Kým my hlasujeme o bezpečnosti Česka, Rusko ďalej ukazuje svetu, čo je zač. Útok na vlak na trase Šostka – Kyjev je ďalším dôkazom ich barbarstva a štátneho terorizmu z dielne Kremľa. Myslím na všetkých zranených a ich blízkych," reagoval Lipavský.

Uviedol to šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Podľa ukrajinskej vládnej databázy Deti vojny sa od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine podarilo identifikovať najmenej 19 546 ukrajinských detí unesených Ruskom.

Medzi deťmi, ktoré sa vrátili na Ukrajinu, je aj 10-ročný Damir, ktorému hrozili mu, že ho pošlú na Krym s falošnou psychiatrickou diagnózou. Matka chlapca utrpela pri ostreľovaní ich domu zranenia.

Štrnásťročnú Oliviu v ruskej škole ponižovali pre jej ukrajinský pôvod. Matku dievčatka prinútili prijať ruské doklady, keď sa narodil mladší brat Olivie Matvij. Rodina sa neskôr rozhodla utiecť.

Medzinárodný trestný súd vydal v marci 2023 zatykač na ruského vodcu Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny. (SITA, Kyiv Independent)

Zranenia utrpelo najmenej 30 ľudí, oznámili miestne úrady. Presný počet zranených alebo prípadných obetí zatiaľ nie je známy, píšu agentúry Reuters a AFP.

Úrady na sieti telegram zverejnili zábery, na ktorých je vidieť zničený a horiaci vlak s prepadnutou strechou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na telegrame označil úder za „brutálny“ a zverejnil video zachytávajúce zničený horiaci vagón a ďalšie vozne s porozbíjanými oknami.

Podľa Zelenského utrpeli zranenia desiatky cestujúcich a železničných pracovníkov.

„Rusi nemohli nevedieť, že útočia na civilistov. Ide o terorizmus, ktorý svet nemá právo ignorovať,“ napísal Zelenskyj.

Tamojší gubernátor Oleh Hryhorov doplnil, že útok zasiahol vlak smerujúci zo Šostky do Kyjeva. Na mieste zasahujú záchranári. (ČTK)

Ukrajinské drony naopak zaútočili na rafinériu v meste Kiriši v ruskej Leningradskej oblasti. Sedem dronov bolo zničených a požiar v priemyselnej zóne uhasený, oznámil gubernátor oblasti Alexander Drozdenko.

Závod, ktorý bol otvorený v roku 2017, patrí k najväčším v Rusku a podľa rôznych zdrojov ročne spracuje až 21 miliónov ton ropy.

Terčom útokov bol celkovo trikrát, vlani v marci a tento rok v marci a septembri.

Zasiahnutých bolo celkovo 11 ruských oblastí, kde systémy protivzdušnej obrany zostrelili 117 ukrajinských bezpilotných dronov, uviedol s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany ruskojazyčný server BBC.

„Vojna na Ukrajine sa musí skončiť,“ povedal Alexander Graf Lambsdorff v prejave pri príležitosti Dňa nemeckej jednoty.

„Je na prezidentovi Putinovi, aby umožnil takéto mierové riešenie. Kľúč k mieru leží v Kremli,“ dodal pred približne 1000 prítomnými v Moskve.

Vo svojom prejave, ktorý čiastočne predniesol v ruštine, vyjadril vďaku za príspevok „odvážnych sovietskych a ruských politikov“ k prekonaniu rozdelenia Nemecka i Európy, cituje agentúra DPA.

Ľudia, ktorí sa zasadzujú za prepojenie Nemecka a Ruska, sú stále naliehavo potrební a nemali by byť od toho odrádzaní, povedal.

Zjednotenie podľa neho ukázalo, že aj „zdanlivo pevný betón sa môže rozbiť“. Odvolával sa tak na pád Berlínskeho múru a zjednotenie Nemecka 3. októbra 1990. Štáty, ktoré dovtedy tvorili Východné Nemecko, boli začlenené do Spolkovej republiky Nemecko, čo bol oficiálny názov Západného Nemecka, čím sa ukončilo rozdelenie krajiny po druhej svetovej vojne. Tento dátum je štátnym sviatkom známym ako Deň nemeckej jednoty. (TASR)