Irán odsúdil obnovenie sankcií OSN. Označil ich za neopodstatnené

Povedal ukrajinský prezident v reakcii na víťazstvo proeurópskej Strany akcie a solidarity (PAS) v moldavských parlamentných voľbách.

"Rusku sa nepodarilo destabilizovať Moldavsko napriek obrovským výdavkom, obrovským zdrojom, ktoré vydalo na to, aby ho podkopalo a skorumpovalo všetko, čo sa dá," povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia na bezpečnostnej konferencii vo Varšave.

Moldavská prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje z zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny, dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu a zo zasahovania do volieb.

Prezidentka Maia Sanduová povedala, že v dňoch po terajších voľbách úrady očakávajú pokusy proruských síl o vyvolanie nepokojov.

Zelenskyj tiež zdôraznil, že je potrebné pokračovať v podpore Moldavska.

Ukrajina sa od roku 2022 bráni ruskej invázii. Avšak už v roku 2014 Rusko anektovalo ukrajinský Krym a podporovalo separatistov na východe Ukrajiny bojujúcich proti centrálnej vláde v Kyjeve.

Moldavsko aj Ukrajina sú kandidátmi na vstup do EÚ, oficiálne prístupové rozhovory s nimi dvadsaťsedmička začala vlani.

Moldavsko patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky.

Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu. (ČTK)

Predseda Európskej rady António Costa sa napriek odporu Maďarska usiluje o posun v procese vstupu Ukrajiny do EÚ, napísal portál Politico.

Costa sa snaží získať podporu členských krajín pre zjednodušenie postupu prijímania nových členov a prelomenie patovej situácie, ktorá blokuje členstvo Ukrajiny a Moldavska. Pre Politico to uviedlo päť diplomatov a predstaviteľov z EÚ.

Najnovšie snahy predsedu Európskej rady sú pokusom obísť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý využíva právo veta, aby zabránil Ukrajine v prístupe do Únie. Podľa platných pravidiel musí všetkých 27 členských krajín EÚ schváliť každú fázu prístupového procesu.

Moldavsko ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ je v procese pristúpenia spárované s Kyjevom a ak bude táto patová situácia pretrvávať, nepokročí ďalej.

Costa navrhuje, aby sa rokovacie „klastre“ (skupina tematicky rozdelených prístupových kapitol) mohli otvárať s podporou kvalifikovanej väčšiny štátov, hoci na ich uzavretie by naďalej bol potrebný jednomyseľný súhlas. Tento model by umožnil Ukrajine a Moldavsku začať reformy a preukazovať pokrok aj v prípade nesúhlasu jednej či dvoch krajín, uviedol zdroj.

Šéf Európskej rady o tomto zámere údajne rokoval priamo s viacerými lídrami počas svojej cesty po hlavných mestách štátov EÚ i na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Rozšírenie je pre predsedu Európskej rady dôležitou prioritou,“ uviedol jeden z predstaviteľov pod podmienkou anonymity.

„Považuje ho za najdôležitejšiu geopolitickú investíciu, ktorú môže EÚ urobiť. Preto sa domnieva, že je dôležité pokračovať v diskusii o spôsoboch, ako zabezpečiť, aby sa reformné úsilie Ukrajiny premenilo na konkrétne kroky,“ doplnil.

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová navštívi v pondelok Ukrajinu. Pred cestou vyhlásila, že Kyjev ani EÚ si nemôžu dovoliť spomaliť reformné úsilie a teraz je čas na jeho urýchlenie.

Ukrajina požiadala o členstvo v Európskej únii 28. februára 2022, krátko po začiatku ruskej invázie. Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny o takmer štyri mesiace neskôr.

Prístupové rokovania s Ukrajinou sa formálne začali v júni 2024. Následne sa začal takzvaný skríning, teda posudzovanie súladu ukrajinskej legislatívy s normami EÚ, po ktorom majú začať samotné rokovania o jednotlivých kapitolách.

„Všetky klastre boli skontrolované v rekordnom čase. Ukrajina splnila svoje záväzky. Ukrajina je pripravená na ďalší krok,“ dodala Kosová. (TASR)

Vance v relácii Fox News Sunday vyhlásil, že „konečné rozhodnutie“ o umožnení alebo neumožnení dodania rakiet Tomahawk prijme americký prezident Donald Trump. „Určite sa zaoberáme viacerými žiadosťami od Európanov,“ pokračoval Vance.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal na utorňajšom stretnutí s Trumpom o dodávku rakiet Tomahawk, ktoré by Kyjevu umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.

Rakety Tomahawk vyrábané spoločnosťou RTX môžu zasiahnuť ciele vzdialené viac ako 1500 kilometrov. Rakety ATACMS, ktorými Kyjev v súčasnosti disponuje, majú dostrel okolo 300 kilometrov.

Ukrajina o tieto strely požiadala USA v minulosti už niekoľkokrát, no Trump ich dosiaľ nepovolil dodať priamo Ukrajine, ani krajinám NATO s účelom ich ďalších dodávok na Ukrajinu.

Podľa agentúry Reuters by Moskva takýto krok takmer naisto vnímala ako eskaláciu vojny na Ukrajine.

Osobitný vyslanec prezidenta USA pre Ukrajinu Keith Kellogg neskôr naznačil, že podľa Trumpa by Ukrajina mala byť schopná útočiť na ciele hlboko na území Ruska.

„Myslím si, že podľa toho, čo (Trump) povedal, a čo povedal viceprezident Vance, odpoveď je áno. Využiť schopnosť zasiahnuť (Rusko) hlboko,“ povedal Kellogg neskôr v rozhovore v televízii Fox News. (TASR)