Čína si upevní väzby so Severnou Kóreou

EÚ zvažuje poskytnúť Ukrajine pôžičku viac ako 140 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív. O návrhu majú v stredu rokovať lídri EÚ na neformálnom summite v Kodani.

„Hovoríme o plánoch na nezákonné zabavenie ruského majetku. V ruštine tomu hovoríme jednoducho krádež,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ak by niekto ukradol alebo spreneveril majetok Ruska, osoby a krajiny, ktoré sa na tom podieľali, by podľa Peskova boli „stíhané a postavené pred spravodlivosť.“

Kremeľ tiež upozorňuje, že pokusy o zabavenie jeho aktív podkopú dôveru v centrálny bankový systém, v euro ako menu a vnímanie bezpečnosti vlastníctva a vlastníckych práv v Európe.

„Ide o ďalšie kroky smerujúce k úplnému zničeniu dôvery v zásadu nedotknuteľnosti majetku,“ povedal.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pred summitom v Kodani vyhlásila, že Únia pracuje najrýchlejšie ako môže, aby dosiahla dohodu o poskytnutí pôžičky financovanej z ruských aktív Ukrajine. Pripustila však, že nie všetky členské štáty s návrhom súhlasia.

Podporu návrhu pred zasadnutím vyjadrila lotyšská premiérka Evika Siliňová, šéf estónskej vlády Kristen Michal alebo fínsky premiér Petteri Orpo.

Skepticky sa k návrhu stavia luxemburský premiér Luc Frieden. Plán podľa neho vyvoláva viacero otázok právnej povahy. (TASR)

Šéfka dánskej vlády Mette Frederiksenová tvrdí, že Rusko voči Európe vedie hybridnú vojnu a reakcia európskych krajín preto musí byť dôraznejšia.

„Dúfam, že si teraz všetci uvedomujú, že prebieha hybridná vojna,“ vyhlásila dánska premiérka pred neformálnym summitom lídrov EÚ v Kodani.

„Z európskeho hľadiska existuje len jedna krajina, ktorá pre nás predstavuje hrozbu, a tou je Rusko – a preto musíme dôrazne odpovedať,“ povedala.

Frederiksenová zdôraznila, že je potrebné, aby sa Európa vyzbrojila, posilnila svoje spôsobilosti a viac inovovala.

„Zároveň však musíme byť veľmi, veľmi transparentní a úprimní. V hybridnej vojne sa nemôžete brániť proti všetkým rôznym druhom aktivít,“ konštatovala.

Európa je podľa nej v súčasnosti v najzložitejšej a najnebezpečnejšej situácii od konca druhej svetovej vojny.

Zdôraznila, že kontinent čelí hrozbám vyplývajúcim zo „skutočnej vojny“ na Ukrajine a novým hrozbám vyplývajúcim z hybridnej vojny.

„Cieľom hybridnej vojny je ohroziť nás, rozdeliť nás, destabilizovať nás. Prvý deň použiť drony, druhý kybernetické útoky a tretí sabotáž,“ varovala Frederiksenová. (TASR)

„Musíme byť múdri,“ podčiarkol maďarský premiér, podľa ktorého stretnutie bude akýmsi „bojom v klietke“.

Orbán pripomenul, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Európa je vo vojne, a podľa poľského premiéra Donalda Tuska „musíme si uvedomiť, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je naša vojna“.

Spomenul tiež švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona, ktorý v pondelok vyzval na zvýšenie tlaku na Maďarsko, aby sa pokročilo v otázke prijímania Ukrajiny do EÚ.

Podľa maďarského premiéra sú to zlovestné signály, ktoré svedčia o tom, že Európa sa blíži k vojne.

„Maďarskou realitou je, že vojna na susednej Ukrajine nie je našou vojnou. V otázke členstva Ukrajiny v Únii nevládne jednota, tá bez nás ani nemôže byť. Peniaze Maďarov nepošlú na Ukrajinu. Kým Maďarsko má národnú vládu, zatiaľ sa tak určite nestane,“ dodal predseda maďarskej vlády. (TASR)