Európski a medzinárodní lídri podporujú americký mierový plán na ukončenie vojny v Pásme Gazy

Podľa ruských tlačových agentúr o tom informovalo ministerstvo zahraničia v Moskve.

"Tradične reagujeme na všetky takéto kroky. Rakúska strana už bola o našich protiopatreniach informovaná," povedala hovorkyňa Marija Zacharovová.

Agentúra RIA Novosti napísala, že diplomat vyhostený z Rakúska už alpskú krajinu opustil.

Diplomatický incident súvisí s nedávno zverejneným rozhodnutím rakúskej ropnej, plynárenskej a chemickej skupiny OMV, ktorá prepustila jedného zo svojich manažérov pre podozrenie, že vykonával špionáž v prospech Ruska.

Pozornosť vzbudili jeho styky s ruským diplomatom, ktorého západné spravodajské služby podozrievajú, že je agentom ruskej tajnej služby FSB.

Ruské veľvyslanectvo vo Viedni odmietlo zbaviť svojho zamestnanca diplomatickej imunity a umožniť tak vyšetrovanie prípadu a Rakúsko potom tohto diplomata označilo za nežiaducu osobu. (ČTK)

Za to podľa ruských zákonov hrozí až desaťročné väzenie. Informuje o tom napríklad server Rádia Sloboda, pre ktoré Svetlana Chustiková v minulosti pracovala.

Kedy konkrétne bola novinárka zadržaná, nie je jasné, uvádza Rádio Sloboda, podľa ktorého vyšetrovací výbor o veci informoval dnes ráno. Podľa vyšetrovateľov Svetlana Chustiková v máji 2023 napísala pre médium označené v Rusku za zahraničného agenta materiál obsahujúci "zjavne nepravdivé informácie" o činnosti ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Vyšetrovanie ukázalo, že Chustiková spolupracovala s Rádiom Sloboda, konkrétne so serverom Sibir.Realii.

Novinárka potvrdila, že s Rádiom Sloboda spolupracovala, avšak do roku 2023, teda dovtedy, kým ruské úrady túto mediálnu organizáciu označili za nežiaducu. To sa stalo až vlani vo februári. Takzvané nežiaduce organizácie nesmú v Rusku pôsobiť a ruskí občania s nimi nesmú spolupracovať pod hrozbou až šesťročného väzenia.

Rádio Sloboda uvádza, že články Chustikovej zverejňovali tiež iné médiá, napríklad Komsomolskaja pravda alebo Argumenty aj fakty.

Krasnojarský súd poslal novinárku do 28. novembra do väzby. Odmietol, aby bola v domácom väzení, pretože vlastní cestovný pas a v minulosti vychádzala do zahraničia. "Trikrát som ako turistka vycestovala do Česka. Naposledy vlani som ako turistka bola v Gruzínsku, "cituje Chustikov server ngs24.ru. Povedala, že sa nikam cestovať nechystala, nekúpila si napríklad žiadne lístky.

Za šírenie lživých správ o ruskej armáde môžu ruskí vyšetrovatelia a súdy označiť akékoľvek výroky o vojne na Ukrajine, ktoré sú v rozpore s oficiálnym stanoviskom ministerstva obrany.

Ruský súd vlani v júli za šírenie lživých správ o ruskej armáde poslal na 6,5 roka do väzenia Aksu Kurmaševovovú, rusko-americkú novinárku žijúcu v Prahe a pracujúcu pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda. Krátko potom sa ale dostala na slobodu počas rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Útlak médií kritických voči režimu Putina výrazne zosilnel po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Organizácia Reportéri bez hraníc vo svojom najnovšom vydaní rebríčka slobody tlače Rusko zaradila na 171. priečku zo 180. (ČTK)

Orbán reagoval na Tuskove vyjadrenie na Varšavskom bezpečnostnom fóre, že si treba uvedomiť, že vojna na Ukrajine „je naša vojna“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Možno si myslíš, že si vo vojne s Ruskom, ale Maďarsko nie je - a nie je v nej ani Európska únia. Hráš nebezpečnú hru so životmi a bezpečnosťou miliónov Európanov. Toto je veľmi zlé!“ odkázal Orbán poľskému premiérovi.

Zelenskyj na Varšavskom bezpečnostnom fóre v pondelok povedal, že Ukrajina by chcela s krajinami regiónu vytvoriť spoločný štít protivzdušnej obrany pred hrozbami z Ruska, vyhlásil.

Tusk sa podľa servera 24.hu na fóre takisto prihováral za zintenzívnenie obranných krokov Európy. „Musíme si uvedomiť, že toto je naša vojna,“ cituje server poľského ministerského predsedu, ktorý opísal konflikt na Ukrajine ako súčasť opakujúceho sa projektu Ruska zameraného na „zotročenie národov, zbavenie jednotlivcov slobody a triumf autoritárstva, tyranie, krutosti a erózie ľudských práv“.

Tusk tiež varoval pred možnosťou „trhlín“ v NATO. (TASR)

Posilnená bola napríklad kapacita Digitálnej informačnej agentúry a pripravené sú ďalšie opatrenia, ktoré kybernetický priestor čo najviac stabilizujú.

"Máme 14 711 okrskových volebných komisií, v zahraničí je 108 zvláštnych volebných okrskov, celkovo v komisiách pôsobí približne 100-tisíc ľudí," vypočítal Rakušan.

Vďaka robustnej štruktúre podľa neho nemá žiadna politická sila možnosť ovplyvniť výsledky hlasovania. Tie potom bude možné kontrolovať až na úroveň jednotlivých okrskov na webe www.volby.cz. (ČTK)

Ruské ministerstvo zahraničia zákaz študuje a určite sa vyjadrí podrobnejšie, uviedla hovorkyňa Marija Zacharovová podľa ruskej štátnej agentúry TASS.

Česká vláda schválila návrh ministra zahraničných vecí Jána Lipavského (nestr., kandiduje za Spolu), že držitelia ruských diplomatických a služobných pasov budú mať zakázaný vstup do Česka. Netýka sa to diplomatov akreditovaných v Česku či tých, ktorí cez Česko iba prechádzajú do štátu svojho pôsobenia alebo na rokovania medzinárodných organizácií.

Opatrenie sa bude podľa Lipavského uplatňovať na vonkajšej schengenskej hranici, teda na šiestich medzinárodných letiskách v Česku. (ČTK)