Americká prokuratúra žiada pre rapera Seana „Diddyho“ Combsa viac ako 11-ročný trest

S odvolaním sa na ukrajinskú ministerku energetiky Svitlanu Hrynčukovú o tom v noci na štvrtok informovala britská stanica BBC.

Hrynčuková uviedla, že úroveň radiácie v zariadení nepresahuje obvyklé hodnoty a obyvatelia nie sú ohrození. Ministerka sa poďakovala energetikom za ich rýchlu a efektívnu prácu a zdôraznila, že takto „zaistili bezpečnosť pre celú Ukrajinu a Európu“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom príspevku na platforme Telegram spresnil, že výpadok elektriny v zariadeniach černobyľskej elektrárne v dôsledku ruského útoku na jednu z rozvodní v Slavutyči trval viac ako tri hodiny.

Podľa Zelenského bol útok na Slavutyč cielený a Rusi si museli byť vedomí následkov, ktoré ich útok spôsobí. Dodal, že podľa predbežných zistení bolo do útoku nasadených viac ako 20 dronov – zrejme rusko-iránskych strojov typu Šáhid. Niektoré z dronov boli zostrelené, do útoku boli však vyslané vo vlnách, aby sa sťažila obrana zariadenia.

Ukrajinský prezident upozornil, že „Rusko zámerne vytvára hrozbu radiačných incidentov“, pričom využíva „slabé postavenie“ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jej riaditeľa Rafaela Grossiho, ako aj fakt, že pozornosť medzinárodného spoločenstva nie je sústredená len na Ukrajinu.

Agentúra AFP v stredu informovala, že v dôsledku útoku zostal bez elektriny ochranný sarkofág, ktorý izoluje zničený štvrtý blok bývalej elektrárne a zabraňuje úniku rádioaktivity do okolia. Útok ruského dronu poškodil sarkofág aj vo februári, podľa ukrajinských úradov však nedošlo k zvýšeniu rádioaktivity v okolí.

Černobyľská elektráreň bola 26. apríla 1986 dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách. Definitívne bola odstavená v decembri 2000. Po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 ju okupovali ruskí vojaci, ktorí ju opustili v apríli 2022. Odvtedy je elektráreň pod osobitnou kontrolou ukrajinskej armády. (TASR)

októbra (TASR) – Biely dom v stredu obhajoval prísnu migračnú politiku prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorú pápež Lev XIV. tento týždeň kritizoval za „nehumánne“ zaobchádzanie s migrantmi v Spojených štátoch. Informovala o tom agentúra AFP.

Lev v utorok počas stretnutia s novinármi v pápežskom letnom sídle Castel Gandolfo povedal, že človek, ktorý odmieta interrupcie, no súhlasí s nehumánnym zaobchádzaním s migrantmi v USA, sa nedá považovať za skutočne prolife. Dodal, že rovnako nie je prolife ani ten, kto je proti interrupciám, ale podporuje trest smrti, ktorý je stále legálny v mnohých amerických štátoch.

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová, ktorá je katolíčka, túto pápežovu kritiku odmietla.

„Odmietam tvrdenie, že za tejto administratívy dochádza k nehumánnemu zaobchádzaniu s nelegálnymi migrantmi v Spojených štátoch,“ povedala novinárom. Dodala, že k „významne nehumánnemu zaobchádzaniu“ dochádzalo počas pôsobenia predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena, keď hranicu USA s Mexikom prekročil rekordný počet ľudí.

„Táto administratíva sa snaží presadzovať zákony našej krajiny čo najhumánnejším spôsobom a zároveň ich dodržiavať,“ dodala Leavittová.

Ešte pred svojím zvolením pápež Lev – vtedy kardinál Robert Francis Prevost – na sociálnych sieťach zdieľal články kritické voči Trumpovi a viceprezidentovi J.D. Vanceovi, ktorý je takisto katolík. (TASR)

Súdu to vo štvrtok oznámil právnik odsúdenej

Erin Pattersonovej, informovala agentúra AFP.

Táto 50-ročná žena bola odsúdená na doživotie s možnosťou podmienečného prepustenia za to, že v roku 2023 počas obeda vo svojom dome naservírovala svojim svokrovcom Gail a Donaldovi Pattersonovcom a Gailinej sestre Heather Wilkinsonovej otrávený pokrm. Podľa súdu sa chcela pokúsiť zabiť aj manžela Heather, Iana.

Pattersonová z Leongathu neďaleko Melbourne na juhovýchode Austrálie hosťom servírovala hovädzí Wellington. Ide o anglický pokrm zo sviečkovej, ktorá je zapečená v lístkovom ceste s hubovou plnkou.

Hostia do 12 hodín po požití jedla dostali hnačku, vracali a nakoniec skončili v nemocnici. Po takmer dvoch mesiacoch v zdravotníckom zariadení prežil iba Pattersonov strýko Ian.

4 20 pel (TASR)

Ako v noci na štvrtok spresnila agentúra AP, úradmi nepovolené protesty pokračovali v stredu večer už piaty deň a konali sa vo veľkých mestách po celom Maroku.

Doteraz najnásilnejšia bola štvrtá noc, keď zranenia utrpelo 263 príslušníkov bezpečnostných síl a 23 civilistov. Demonštranti podpaľovali autá a rabovali obchody, došlo aj k poškodeniu administratívnych budov, bánk a obchodov.

Protesty organizuje mládežnícke hnutie GenZ 212 prostredníctvom platforiem TikTok, Instagram a aplikácie Discord. Účastníci protestov poukazujú na miliardové investície do príprav futbalových majstrovstiev sveta 2030, zatiaľ čo školy a nemocnice v Maroku zostávajú podfinancované.

Hnutie GenZ 212 vo vyhlásení deklarovalo, že odmieta násilie a že jeho cieľom sú pokojné protesty proti vláde, nie proti polícii.

Ministerstvo vnútra opakovane uviedlo, že bude rešpektovať právo občanov na protesty v rámci zákona a že zasahovať bude „zdržanlivo a s pokojom, vyhýbajúc sa provokáciám“.

Maroko sa pripravuje na usporiadanie Afrického pohára národov vo futbale, ktorý sa bude konať koncom tohto roka. V roku 2026 čakajú túto krajinu parlamentné voľby. AP konštatovala, že voľby sa budú konať v situácii, keď mnohí obyvatelia Maroka napriek hospodárskemu rastu pociťujú nespokojnosť pre veľké regionálne rozdiely, nízku úroveň verejných služieb a nedostatok pracovných príležitostí, najmä pre mladých.

AFP doplnila, že podľa pozorovateľov Maroko zažíva najnásilnejšie demonštrácie od rokov 2016–17, keď sa nepokoje odohrávali v horskom regióne Ríf na severe krajiny.

2 pel (TASR)

Ako dôvod uviedol incident, keď izraelské námorníctvo obkľúčilo niekoľko lodí flotily s humanitárnou pomocou pre palestínske Pásmo Gazy, ktorá sa priblížila k obliehanému palestínskemu územiu.

Ako v noci na štvrtok informovala agentúra AFP, Petro okrem toho uviedol, že Izrael pri tejto blokáde v „medzinárodných vodách“ zadržal aj dve Kolumbijčanky. Vyzval na ich „okamžité prepustenie“.

AFP pripomenula, že po tom, ako Petro vlani prerušil vzťahy s Izraelom, v Kolumbii zostali len štyria izraelskí diplomati, spresnil nemenovaný kolumbijský zdroj.

Taliansko, ktoré sa minulý týždeň rozhodlo k flotile na ochranu aktivistov vyslať svoje dve vojnové lode - podobne ako Španielsko, ktoré vyslalo jednu loď - v stredu spolu s Gréckom vyzvalo Izrael, aby zaručil bezpečnosť flotily.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí v stredu obvinilo Izrael, že zadržaním flotily s humanitárnou pomocou sa dopustil „teroristického činu“, ktorý „predstavuje najzávažnejšie porušenie medzinárodného práva a ohrozuje životy nevinných civilistov.“

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Požiar v národnom parku Etosha, ktorý je najnavštevovanejšou turistickou atrakciou a jednou z najväčších afrických rezervácií divokej zveri, vypukol 22. septembra a rýchlo sa rozšíril v dôsledku vysušenej vegetácie a silného vetra.

Nasadených bolo 500 členov namíbijských ozbrojených síl, ktorí pomáhali s hasením požiaru, ktorý pravdepodobne vznikol v dôsledku spracovania dreva na uhlie na farmách v blízkosti parku.

„Po druhom prieskumnom lete, ktorý sa uskutočnil v utorok 30. septembra 2025, neboli v národnom parku Etosha (ENP) zistené žiadne aktívne požiare,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva životného prostredia.

Ministerstvo uviedlo, že požiar pohltil územie s rozlohou 853.946 hektárov, čo predstavuje 38 percent rozlohy parku. Celkovo v areáli parku a jeho okolí zostalo nasadených až 364 vojakov. Rezort životného prostredia zároveň dodal, že do parku vyslalo troch veterinárov, aby sa starali o zranené divoké zvieratá.

Ministerstvo uviedlo, že prioritou naďalej zostáva hasenie požiarov mimo parku a zabezpečenie včasnej starostlivosti o zranenú voľne žijúcu zver. V parku žije 14 druhov cicavcov vrátane kriticky ohrozeného čierneho nosorožca. (TASR)

Ďalšie stretnutie má byť 23. a 24. októbra, v príspevku na platforme X to v stredu uviedol predseda Európskej rady António Costa.

Ako objasnil Politico, kľúčovým problémom je, ako tieto prostriedky použiť na financovanie pôžičky pre Ukrajinu bez ich priameho skonfiškovania, pretože takéto zhabanie by mohlo byť porušením medzinárodného práva a mohlo by podkopať dôveryhodnosť eura na globálnej scéne.

Belgicko žiada, aby sa odvetné opatrenia zo strany Ruska rozdelili rovnomerne medzi členov EÚ. Túto myšlienku podporilo aj Francúzsko.

Politico dodal, že lídri EÚ sa v stredu na svojom neformálnom summite v Dánsku podrobne venovali aj otázkam spoločnej obrany, pričom vo všeobecnosti privítali návrhy Európskej komisie.

Zároveň však trvali na tom, aby v budúcnosti mali slovo pri rozhodovaní - v záujme toho sa ministri obrany 27 členských štátov majú s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kają Kallasovou stretávať častejšie. (TASR)