Ukrajina vyšle do Dánska vojenskú misiu kvôli boju proti dronom, uviedol Zelenskyj

V kostole sa v čase náletu nachádzali miestni civilisti. Zranených polícia dopravila do nemocnice. Výbuch poškodil fasádu kostola a tiež deväť rodinných domov v okolí, uviedol náčelník vojenskej správy mesta Serhij Horbunov.

Vyzval spoluobčanov, aby neriskovali život a rýchlo sa evakuovali z mesta pri frontovej línii do bezpečnejších oblastí. "Zachráňte to najcennejšie - život! Evakuovajte sa hneď," zdôraznil.

Moskva tým podľa Vučiča dala najavo, že dodávky plynu ukončia v posledný tohtoročný deň, ak Belehrad pristúpi k znárodneniu ropnej spoločnosti NIS, v ktorej majú Rusi väčšinový podiel a na ktorú Spojené štáty uvalili tento týždeň sankcie, píše na svojom webe ruský denník Kommersant s odvolaním sa na Vučičove vyjadrenia podľa serveru Informer.

"Ponúkli nám zmluvu na plyn do Nového roka. Je to pre nás veľkým sklamaním, chceli sme zmluvu aspoň do mája," povedal prezident.

Tvrdil, že Američania mu povedali, že by sankcie proti NIS zrušili, ak by im ústne sľúbil, že NIS znárodnia. To však vraj odmietol.

Srbský prezident podľa Kommersantu zdôrazňuje, že jeho krajina vystupovala ako poctivý a spoľahlivý partner, ktorý sa v záujme zachovania priateľských vzťahov s Ruskom zriekol arbitráží a ďalších krokov.

Pri rokovaniach s prezidentom Vladimirom Putinom minulý mesiac žiadal do novej dohody zapísať pružné podmienky dodávok, výhodnú cenu a zvýšenie objemu dodávok plynu. No záverečná ponuka Moskvy vraj priniesla sklamanie.

Vučić má v najbližších dňoch rokovať s námestníkom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom a šéfom spoločnosti Gazpromnefť, napísal list.

Predtým Rusko a Srbsko rokovali o trojročnej až desaťročnej dohode o ročných dodávkach približne 2,5 miliardy metrov kubických plynu. Súčasné dodávky sú vedené z Ruska plynovodom TurkStream cez Bulharsko. Situácia v dodávkach sa skomplikovala po uvalení amerických sankcií na srbskú NIS, pripomenul Kommersant.

Väčšinový podiel v NIS drží spolu ruská firma Gazpromnefť a Gazprom. NIS prevádzkuje jedinú ropnú rafinériu v Srbsku a je kľúčová pre energetickú bezpečnosť balkánskej krajiny. Podľa agentúry Reuters dodáva v Srbsku približne 80 percent benzínu a nafty a vyše 90 percent leteckého paliva a ťažkého vykurovacieho oleja.

Americké ministerstvo financií uvalilo 10. januára sankcie na NIS v rámci svojich širších opatrení voči ruskému ropnému sektoru kvôli ruskej invázii na Ukrajinu.

Prezident Vučić uviedol, že Srbsko sa stalo "vedľajšou škodou" zhoršených vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Predtým odmietol možnosť, že by Srbsko mohlo ruský podiel zoštátniť. Krajina má dostatočné zásoby ropy, aby rafinérie mohli fungovať do 1. novembra a dodávky pohonných hmôt by mali vydržať do konca tohto roka.

Vučić sa nachádza v ťažkej situácii, pretože Srbskom už 11 mesiacov otriasa séria demonštrácií proti jeho vláde. Pred príchodom zimy by sa podľa AP mohli nálady proti srbskej vláde vplyvom výpadku dovozu vykurovacieho oleja a nafty ďalej zhoršovať.

V strednodobom horizonte by sankcie USA proti NIS mohli mať pre Srbsko vážne dôsledky. Oslabením ruského energetického priemyslu chcú USA zbaviť Kremľa základne pre financovanie útočnej vojny proti Ukrajine. (ČTK)

„Vidíme pozitívne vývojové trendy,“ povedal ukrajinský líder podľa webu united24media.com a dodal, že ukrajinské drony už zasiahli nepriateľské sklady munície v desiatkach prípadov.

Zelenskyj upozornil na výrazný nedostatok benzínu v Rusku, ktorý podľa ukrajinských spravodajských odhadov dosahuje až 20 percent z potrieb krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nútené voľno a prepúšťanie. Spomalenie ekonomiky zasiahlo ruský priemysel Čítajte 

„Podľa našich údajov je nedostatok benzínu u nepriateľa až do výšky približne 20 percent potrieb. Odhady sa pohybujú od 13 do 20 percent, ale je potvrdené, že nedostatok je už významný,“ povedal Zelenskyj novinárom.

Ukrajinský prezident tiež informoval o použití ukrajinských rakiet Neptun a Flamingo v bojoch, pričom výsledky týchto operácií sú podľa neho sľubné.

„V uplynulom týždni sme použili náš pár Neptun - Flamingo. Nehovoríme o hromadnom použití, len že boli použité a sú prvé známky úspechu,“ povedal.

Na otázku o príčinách palivovej krízy v Rusku Zelenskyj poznamenal, že ukrajinská spravodajská služba sleduje zmeny v ruskom dovoze a obchodnej politike.

„Kľúčové je, že dovážajú benzín - to je signál. Mám informácie od našich spravodajských služieb, ktoré však treba starostlivo overiť,“ dodal Zelenskyj.

Podľa Zelenského Rusko zvýšilo dovoz paliva z Bieloruska a Číny, pričom dovoz z Bieloruska sa zvýšil šesťnásobne a boli zrušené dovozné clá. Rusko zároveň zakázalo vývoz benzínu a obmedzilo vývoz nafty. (SITA)

Prezidenti Ukrajiny a USA spolu tiež hovorili o možnostiach posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany a konkrétnych dohodách, ktoré by to mali zabezpečiť.

Telefonát, ktorý Volodymyr Zelenskyj označil za veľmi pozitívny a produktívny, nasledoval po piatkovom rozsiahlom ruskom útoku, ktorý cielil najmä na energetické zariadenia Ukrajiny a spôsobil výpadky prúdu v jej viacerých oblastiach.

Spravodajský portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje krátko po telefonáte, ktorý trval približne 30 minút, napísal, že Zelenskyj a Trump diskutovali aj o možnosti dodania rakiet Tomahawk.

Tie by Ukrajine umožnili zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Moskva varovala Washington, že takýto krok by viedol k eskalácii vojny a zničeniu ich vzájomných vzťahov.

Kyjev tvrdí, že iba dodanie - nie použitie - rakiet Tomahawk by mohlo ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť, aby začal rokovať. Trump v pondelok uviedol, že pred rozhodnutím o dodaní tomahawkov na Ukrajinu chce vedieť, ako ich Kyjev plánuje využiť.

Zdôvodnil to tým, že nechce prispieť k ďalšej eskalácii vo vojne Ruska proti Ukrajine. Zároveň ale doplnil, že sa v tejto veci už „akosi rozhodol“. Zdroje Axiosu nepotvrdili, že by zo strany USA padlo konečné rozhodnutie.

Zelenskyj uviedol, že Donaldovi Trumpovi „zablahoželal k jeho úspechu a dohode“ o prímerí v Pásme Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas.

Podľa jeho slov ide o výnimočný počin. „Ak je možné zastaviť vojnu v jednom regióne, potom je určite možné zastaviť aj iné vojny – vrátane tej ruskej,“ napísal na sieti Telegram.

Ukrajinský prezident šéfa Bieleho domu rovnako ocenil za „jeho ochotu podporiť Ukrajinu“. V súvislosti s posilnením protivzdušnej obrany uviedol, že na stole sú solídne nápady, ako to skutočne docieliť.

„Na ruskej strane musí existovať ochota zapojiť sa do skutočnej diplomacie – to sa dá dosiahnuť silou,“ dodal Zelenskyj. Biely dom ani Trump výsledky telefonátu bezprostredne nekomentovali.

Lídri sa naposledy stretli v septembri na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Trump po tejto schôdzke vyhlásil, že Ukrajina by mohla získať späť od Ruska celé svoje územie, čo si pozorovatelia interpretovali ako evidentný posun v jeho rétorike k vojne, ktorú Rusko už viac než tri roky vedie proti Ukrajine.

Zelenskyj vo štvrtok informoval, že Spojené štáty začiatkom budúceho týždňa navštívi ukrajinská delegácia vedená premiérkou Julijou Svyrydenkovou. S americkými predstaviteľmi bude rokovať o protivzdušnej obrane, energetike a krokoch v oblasti protiruských sankcií.

V rozhovore pre web Espreso TV to povedal ukrajinský novinár Vitalij Portnikov.

„Nie je potrebné hľadať žiadne cesty k prímeriu, ak váš súper nie je pod silným tlakom. Tiež, ak obyvateľstvo tohto súpera necíti, že sú potrebné nejaké kompromisy. Ruské obyvateľstvo nevytvára požiadavky na kompromisy od Putina,“ vysvetlil Portnikov.

Podľa experta ruské obyvateľstvo nemá záujem o ukončenie vojny proti Ukrajine. Rusi namiesto toho v skutočnosti požadujú, aby Putin zničil ďalšie ukrajinské mestá.

„Ruské obyvateľstvo je s vojnou na Ukrajine absolútne spokojné. Keď som videl najnovšie komentáre obyvateľov Belgorodu po výpadku prúdu v ich meste, hlavným motívom tam bola jedna vec - ich úrady im sľúbili vytvorenie šedej zóny. To znamená, že požadujú zabratie ďalšieho územia Ukrajiny a chcú, aby ruská armáda zrovnala so zemou ešte viac ukrajinských miest."

Portnikov tvrdí, že ak bude Putin pod tlakom, ak sa bude minimálne hovoriť o raketách dlhého doletu Tomahawk, a ak budú pokračovať ukrajinské útoky na ciele na ruskom území, potom šéf Kremľa môže začať uvažovať o rokovaniach. "Len tento tlak musí byť tvrdší,“ skonštatoval Portnikov. (SITA)

Minister Margus Tsahkna však upozornil, že treba očakávať ďalšie podobné akcie zo strany Moskvy.

„Som si skutočne istý, že Rusko bude v týchto provokáciách pokračovať. Nejde o Estónsko, ide o jednotu NATO, ako aj o testovanie našich schopností, a to aj transatlantickej jednoty,“ povedal Tsahkna v piatok na okraj tallinnského digitálneho samitu.

V septembri tri ruské stíhačky vstúpili do vzdušného priestoru členského štátu EÚ a NATO na približne 12 minút. Vláda v Tallinne náseldne požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a konzultácie so svojimi spojencami podľa článku 4 Zmluvy o NATO.

Severoatlantická aliancia následne vo vyhlásení varovala Rusko pred ďalším narušením hraníc a pohrozila použitím sily, pripomína DPA.

„Myslím si, že sme reagovali veľmi solídne,“ povedal Tsahkna. Ako dodal, NATO ukázalo, že funguje dobre, a to aj okamžitým zachytením ruského lietadla. „Všetko bolo pod kontrolou. Neexistovala žiadna bezprostredná priama vojenská hrozba,“ zdôraznil.

Aj po incidente pritom aliancia podľa neho preukázala politickú jednotu a odhodlanie.

Estónsky minister zahraničných vecí sa pridal k Lotyšsku a Litve a vyzval na premenu misie NATO na monitorovanie pobaltského vzdušného priestoru na skutočnú obrannú operáciu.

„Túto myšlienku podporujeme,“ povedal Tsahkna a zároveň zdôraznil, že nestačí len zmeniť názov misie. Podľa ministra ju treba skôr modernizovať o lepšie schopnosti protivzdušnej obrany, cituje DPA.

Vlády v Rige a Vilniuse sa predtým vyjadrili v prospech transformácie misie NATO na kontrolu vzdušného priestoru v Baltskom mori na misiu protivzdušnej obrany. (TASR)