USA deportuje stovky Iráncov. Väčšina nemá legálny pobyt

Veľkosť zložky sa má po novom viac než zdvojnásobiť na maximálne 5500 príslušníkov, okrem policajtov budú v jej rámci slúžiť aj vojaci. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Súčasné Mnohonárodnostné bezpečnostné sily (MSS) pod vedením Kene, ktorých mandát vyprší vo štvrtok, začali na Haiti prichádzať vlani v júni. Odvtedy sa však situácia na karibskom ostrove aj naďalej zhoršuje a hlavné mesto Port-au-Prince je takmer pod úplnou kontrolou gangov. Konflikt donútil približne 1,3 milióna ľudí opustiť svoje domovy a vyvolal hladomor.

Z plánovaných 2500 policajtov, ktorých chceli štáty v rámci misie vyslať, bolo nakoniec nasadených len približne 1000, predovšetkým z Kene. Ich pôsobnosť je pritom obmedzená len na presadzovanie práva.

MSS, ktoré zápasia aj s nedostatkom finančných prostriedkov, podľa agentúry AFP dosiahli len zmiešané výsledky. Za ich „premenu na misiu päťkrát väčšiu“ než je tá súčasná na návrh Panamy a USA hlasovalo 12 členov BR OSN, čo dokazuje, že medzinárodné spoločenstvo znáša bremeno spoločne, uviedol americký veľvyslanec Mike Waltz. Rusko, Čína a Pakistan sa hlasovania zdržali.

Nová misia bude okrem iného oprávnená vykonávať samostatne alebo spolu s haitskou políciou „spravodajsky riadené operácie s cieľom neutralizovať, izolovať a odradiť gangy“ a chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú letiská, prístavy a nemocnice. Jej príslušníci budú mať takisto právomoc zatýkať predpokladaných členov gangov, ktorú súčasná zložka nemá.

Haiti je najchudobnejšou krajinou na americkom svetadiele a politická nestabilita ho sužuje už niekoľko desaťročí. Od roka 2024 Haiti zápasí s rastúcim násilím v dôsledku činnosti zločineckých gangov. Násilie gangov sa vystupňovalo od minuloročného odstúpenia premiéra Ariela Henryho. Toho nahradila prechodná vláda, ktorá má mandát pripraviť voľby do februára 2026. Posledné voľby sa konali v roku 2016. (TASR)

Michal to povedal v utorkovom rozhovore pre agentúru AFP, informuje TASR.

„Putin chce, aby sme diskutovali sami o sebe – nie o Ukrajine, nie o pomoci Ukrajine a nie o zatlačení Ruska na Ukrajine,“ uviedol Michal v Kodani, kde sa bude v stredu konať neformálne stretnutie lídrov členských štátov Európskej únie a vo štvrtok summit Európskeho politického spoločenstva.

Európski predstavitelia budú diskutovať o posilnení vlastnej obrany a podpore pre Kyjev. V Dánsku, ktoré hostí tieto summity, došlo minulý týždeň k niekoľkým incidentom, pri ktorých dosiaľ neznáme drony preleteli nad tamojšími letiskami či vojenskými objektmi.

Dánsko pritom nie je jediným európskym štátom, ktoré hlásilo takéto incidenty. V septembri počas ruského útoku na Ukrajinu došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska, krátko nato vnikol ruský dron aj do rumunského vzdušného priestoru. Následne ruské stíhačky narušili vzdušný priestor Estónska.

Michal podľa svojich slov verí, že summit v Kodani vyšle silný odkaz „jednoty a odhodlania podporiť Ukrajinu a nikdy nedovoliť, aby sme boli rozptýlení od hlavnej témy, ktorou je problém s Ruskom“.

Na svojich náprotivkov z EÚ naliehal, aby podporili nový návrh využiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie pôžičky pre Ukrajinu. Rusov označil za „agresorov“, ktorí „zabíjajú nevinných ľudí a civilistov“. „Oni robia škodu, tak by za ňu mali zaplatiť,“ uviedol predseda estónskej vlády.

Putin sa podľa Michala svojou agresiou proti Ukrajine prepočítal, keďže tým podnietil Európu k zbrojeniu. Európa je teraz oveľa silnejšia, než bola pred šiestimi mesiacmi alebo pred rokom, tvrdí. „Európa bola projektom mieru, ale bez zbraní. Teraz bude projektom mieru, ale so zbraňami,“ vyhlásil.

Napriek tomu však vyzval EÚ, aby zrýchlila svoje úsilie o posilnenie obrany. Predstavitelia eurobloku sa na piatkovom stretnutí zhodli na naliehavej potrebe vytvoriť tzv. „múr proti dronom“ na ochranu vzdušných priestorov svojich krajín pred ruskými prienikmi. „Máme určité schopnosti, ktoré je potrebné ďalej rozvíjať – ale povedal by som, že Európa a členské štáty NATO sú viac než schopné brániť sa,“ dodal estónsky premiér. (TASR)

Táto Ruskom okupovaná elektráreň je podľa neho v dôsledku aktuálneho ostreľovania ruskou armádou odpojená od elektrickej siete, ktorú teraz obslužný personál získava z dieselových generátorov.

Zelenskyj podľa agentúry AFP upozornil, že situácia je kritická, pretože generátory ani atómové elektrárne nie sú na takýto režim navrhnuté a nikdy v ňom nepracovali tak dlho.

Okrem toho Kyjev má podľa Zelenského informáciu, že jeden z generátorov je už mimo prevádzky.

Dodal, že oprave rozvodov elektrickej siete do stanice a obnove základnej bezpečnosti bránia ruské jednotky svojím ostreľovaním. „A to je hrozba pre úplne každého,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podčiarkol, že žiadny terorista na svete si nedovolil robiť s jadrovou elektrárňou to, čo robí teraz Rusko.

Apeloval, aby svet teraz „nebol ticho.“ Informoval, že mal stretnutie s predstaviteľmi ukrajinskej armády a ministerstva energetiky, ktorým dal pokyn, aby spolu s ministerstvom zahraničných vecí na túto situáciu upozornili svet. (TASR)