Rusko v noci útočilo na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

Práve z tohto dôvodu je podľa Volkera „dosť možné, že USA pošlú na Ukrajinu rakety Tomahawk“.

„Trump je frustrovaný. Putin mu sľúbil, že bude rokovať a stretne sa so Zelenským. Urobil to, keď bol Trump s európskymi lídrami v Bielom dome. Zavolal Putinovi, ktorý v tej chvíli s návrhom súhlasil. Putin ho však oklamal a teraz je Trump podráždený,“ povedal Volker.

Niekoľko krajín ponúklo, že by mohli hostiť stretnutie Zelenského a Putina, pričom prisľúbili, že šéfa Kremľa nezatknú napriek zatykaču, ktorý naňho v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd za únosy ukrajinských detí. Odvtedy Moskva opakovane odmieta možnosť osobného stretnutia s ukrajinským prezidentom – či už za účasti, alebo bez účasti amerického lídra.

„Urobil z Trumpa človeka, ktorý vyzeral slabý — a Trump nerád vyzerá slabý — takže je to teraz pre neho osobná záležitosť,“ konštatoval. Volker tiež verí, že otvorenie diskusie o raketách dlhého doletu opätovne „zapojí“ Putina a „donúti ho uzavrieť dohodu, čo Putin momentálne nerobí.“

Dodal, že Trump tým, že spája biznis s politikou, je zároveň motivovaný aj snahou predať rakety dlhého doletu. „Trump je obchodník, ide mu len o peniaze – a ak niekto zaplatí, prečo by ho to malo trápiť.. Ak sa ruská invázia na Ukrajinu skončí, Trumpovou prioritou bude zrušiť sankcie voči Rusku a zarobiť na tom,“ povedal Volker. (SITA)

"Sme verní tomu, čo stále hovoríme. Povedali sme jasne, že my už darovať zbrane a podobné veci na Ukrajinu nebudeme. Budeme pokračovať v humanitárnej pomoci jednotlivým krajinám, to aj dodržiavame," povedal Kaliňák novinárom.

Ukrajina podľa Kaliňáka ponúka krajinám na východnom krídle NATO prostriedky na identifikáciu dronov, pričom tento systém z hľadiska ceny a výkonu označil za veľmi dobrý.

Okrem toho tiež diskutovala o boji proti ruskej agresii a vyjadrila Ukrajine podporu na jej ceste do Európskej únie. Uvádza sa to v tlačovej správe ukrajinského parlamentu.

Súčasťou delegácie je okrem Ferenčáka aj podpredseda eurovýboru Michal Stuška (Smer), podpredsedníčka Beáta Jurík (PS) a Ján Hargaš (PS), vyplýva z webovej stránky NR SR, podľa ktorej zahraničná cesta poslancov trvá od 5. do 8. októbra.

Na úvod návštevy si slovenskí poslanci spolu s ukrajinskými kolegami položením žltých ruží pri Pamätnej stene Chrámu sv. Michala v Kyjeve pripomenuli vojakov, ktorí padli vo vojne Ruska proti Ukrajine.

Následne sa stretli s prvým podpredsedom ukrajinského parlamentu - Najvyššej rady - Olexandrom Kornienkom, členmi výborov ukrajinského parlamentu, ako aj zástupcami ukrajinsko-slovenskej medziparlamentnej skupiny priateľstva.

„Hovorili sme veľa o vojne, o spoločných hrozbách, o tom, ako sú výzvy, ktorým čelí Ukrajina, výzvami pre celý európsky kontinent. Spoliehame sa na Slovensko, že pochopí tieto výzvy a aktívnejšie sa zapojí do podpory Ukrajiny,“ vyhlásila predsedníčka výboru Najvyššej rady pre integráciu Ukrajiny do EÚ Ivanna Klympušová-Cincadzeová, ktorá delegáciu NR SR na Ukrajinu pozvala.

Poslanci podľa tlačovej správy uistili, že Slovensko má vzhľadom na svoje skúsenosti záujem o spoluprácu na úrovni EÚ, ako aj o pomoc Ukrajine v procese jej európskej integrácie. Jednou z diskutovaných tém boli aj spoločné projekty, na ktorých by sa mohlo Slovensko podieľať.

„Tento skutočný medziparlamentný dialóg je veľmi dôležitý pre nadviazanie našich vzťahov,“ uviedla Klympušová-Cincadzeová, ktorá cestu koaličných i opozičných poslancov označila za dôležitý krok k oživeniu vzťahov so SR.

Delegácia spolu s ukrajinskými kolegami navštívila aj miesta, kde došlo k útokom ruských rakiet a dronov v Kyjeve, a podporila odhodlanie Ukrajiny brániť svoju územnú celistvosť a obnoviť ju v medzinárodne uznávaných hraniciach.

„Boli veľmi dojatí tým, čo všetko videli, že je tu v troskách, a ľudskými príbehmi, ktoré počuli. Veríme, že tí, ktorí sem prišli po prvýkrát, budú nachádzať ďalšie argumenty pre spoločnosť u seba doma, že tu ide o spoločnú vojnu a prečo musíme Rusko prinútiť k mieru, namiesto toho, aby sme ho presviedčali, aby sa zapojilo do nejakého dialógu,“ dodala Klympušová-Cincadzeová. (TASR)

Na platforme Telegram to oznámil Moskvou dosadený gubernátor regiónu Vladimir Saldo.

Saldo podľa agentúry AFP obvinil Kyjev z úmyselného útoku na civilistov. Tvrdí, že štyria ľudia boli zabití na ceste medzi mestami Zavodivka a Hornostajivka pri útoku ukrajinského dronu "cieliaceho na civilné vozidlá".

Podľa medzinárodného práva štátne aktíva nemožno zabaviť, Európska komisia však krajinám EÚ predložila plán, ktorý podľa nej umožní využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených aktív bez toho, aby boli skonfiškované.

Na vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny budú v nasledujúcich dvoch rokoch pravdepodobne potrebné stovky miliárd eur, uviedol nemenovaný vysoký úradník EÚ.

Hoci nápad komisie má v zásade politickú podporu, niektoré krajiny požadujú väčšiu jasnosť ohľadom právnych a fiškálnych rizík. Hlasno sa ozýva najmä Belgicko, ktoré je sídlom centrálneho depozitára cenných papierov Euroclear. 

Celý princíp je podľa nemenovaného úradníka jednoduchý. Na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal Euroclear dlhopisy Ruskej centrálnej banky. Len čo tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare kvôli sankciám EÚ proti Moskve.

Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky. Zámer EK spočíva v tom, že by Euroclear namiesto toho investoval do bezkupónových dlhopisov vydaných Európskou komisiou so zárukami od vlád EÚ či neskôr z rozpočtu Únie.

EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine. Ukrajina by ju splatila až po prijatí vojnových reparácií od Ruska v rámci mierovej dohody. Ukrajine by to umožnilo prostriedky minúť už teraz bez toho, aby musela čakať, kým Moskva zaplatí.

Európska komisia si teraz stále vyjasňuje všetky záležitosti s členskými štátmi, žiadny formálny návrh teda nie je na stole. Intenzívna debata sa očakáva aj na summite EÚ na konci októbra v Bruseli. Podľa zdrojov ČTK by únijná exekutíva mohla prísť s určitým návrhom, ako záležitosť riešiť, ešte do konca roka. (ČTK)

„Verím tajným službám. A nemecká rozviedka tvrdí, že má dôkazy o tom, že Kremeľ diskutuje o útoku na NATO. A ak o tom diskutujú, plánujú útok? To nevieme. Ale také signály treba brať smrteľne vážne,“ povedal Kubilius v rozhovore pre poľský denník Wyborcza.

Dodal, že Rusko môže byť skutočne pripravené na vojnu, a preto je nevyhnutné, aby aliancia bola pripravená a poučila sa z týchto signálov.

Kubilius tiež upozornil na nedávne incidenty s dronmi nad európskymi letiskami, ktoré podľa neho predstavujú testovanie slabín zo strany Ruska. „Rusko nás jednoznačne skúša a ukazuje nám naše slabiny,“ zdôraznil.

Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase vyostrenej rétoriky medzi Ruskom a NATO. (SITA)

Rusko informovalo, že v noci zachytilo nad svojím územím spolu 209 ukrajinských dronov. Drony boli zostrelené najmä nad Kurskou (62) a Belgorodskou (31) oblasťou, ktorá susedí s Ukrajinou, vyplýva informácií ruského ministerstva obrany.

Tridsať bezpilotných lietadiel bolo zachytených tiež v Nižnonovgorodskej oblasti, ktorá sa nachádza východne od Moskvy a stovky kilometrov od Ukrajiny.

Úrady Ťumenskej oblasti na západe Sibíri tvrdia, že v pondelok večer boli tri drony detekované a zneškodnené v areáli firmy v hlavnom meste regiónu Ťumeni.

Predchádzajúci deň Rusko hlásilo viac ako 250 zneškodnených ukrajinských dronov. Ide o jedny z najväčších ukrajinských dronových útokov na Rusko od začiatku plnohodnotnej vojny.

Ukrajina dronmi s dlhým doletom útočí predovšetkým na ruskú ropnú infraštruktúru, ktorá sa nachádza aj v Ťumenskej oblasti.

Ukrajinský telegramový kanál Exilenova dokonca tvrdí, že pri pondelkovom útoku bola v Ťumeni zasiahnutá rafinéria. Regionálna správa však uviedla, že drony nespôsobili žiadne škody a nikoho nezranili. "Operačný zásah pohotovostných zložiek zabránil detonácii dronov," uviedla správa.

Ťumeň leží viac ako 2000 kilometrov od frontu v ázijskej časti Ruska. Ak by sa potvrdilo, že stroje boli vypustené z Ukrajiny, bolo by to prvýkrát, čo ukrajinské ďalekonosné drony preleteli Ural, poznamenala agentúra DPA.

Už v lete Ukrajina s pomocou dronov zaútočila na strategické bombardéry vo východosibírskom Irkutsku. Tieto drony ale boli do oblasti prepašované na nákladných vozňoch a vypustené boli až v blízkosti vojenských letísk.

Zdôvodnil to tým, že nechce prispieť k ďalšej eskalácii ruskej vojny na Ukrajine. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal USA, aby umožnili predaj týchto rakiet európskym krajinám, ktoré by ich následne mohli poslať Ukrajine.

Rakety dlhého doletu Tomahawk by podľa Reuters umožnili Kyjevu zasiahnuť aj ciele hlboko vo vnútri Ruska vrátane Moskvy.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu varoval, že ak by Spojené štáty poskytli Ukrajine tieto rakety na údery hlboko vo vnútri Ruska, viedlo by to k zničeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Trump pred novinármi v Bielom dome nevylúčil dodanie rakiet. „Chcem zistiť, čo s nimi plánujú robiť. Kam ich chcú poslať? Asi by som sa na to mal opýtať. Položil by som pár otázok. Nechcem tú vojnu eskalovať,“ dodal americký prezident.

Kremeľ ani kancelária ukrajinského prezidenta sa k vyjadreniam amerického prezidenta bezprostredne nevyjadrili. (TASR)