EÚ kritizovala priebeh komunálnych volieb v Gruzínsku

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Na rokovaniach sa zúčastnili aj predstavitelia Číny, Indie, Iránu, Kazachstanu, Kirgizska, Pakistanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu.

Lavrov na začiatku medzinárodného stretnutia o Afganistane vyzdvihol vládu Talibanu za jej úsilie v boji proti skupine Islamský štát (IS) a ďalším extrémistickým skupinám, ako aj za odstraňovanie nelegálnych drog.

Ruský minister zahraničia zdôraznil, že „nasadenie vojenskej infraštruktúry hocijakej tretej krajiny na území Afganistanu, ako aj na území susedných štátov, je kategoricky neprijateľné pod akoukoľvek zámienkou“.

„Vojenská prítomnosť akýchkoľvek mimoregionálnych hráčov môže viesť len k destabilizácii a ku konfliktom,“ vyhlásil ruský minister. Afganistan podľa neho zažil mnoho situácií so zahraničnou vojenskou prítomnosťou. „Domnievam sa, že všetci by z toho už dávno mali vyvodiť správne závery,“ konštatoval Lavrov.

Agentúra AP pripomína, že afganská vláda v septembri odmietla pokus amerického prezidenta Donalda Trumpa o opätovné získanie leteckej základne Bagram v Afganistane, o ktorú prišli v roku 2021, keď sa moci v Afganistane chopilo fundamentalistické hnutie Taliban.

Taliban sa od návratu k moci usiluje o medzinárodné uznanie, zatiaľ čo presadzuje striktné zákony. Rusko v júli ako prvá krajina na svete uznala vládu hnutia Taliban.

Šéf ruskej diplomacie na utorňajších rozhovoroch povedal, že Rusko plánuje rozšíriť obchodné väzby s Afganistanom a posilniť spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu a narkotikám. Kritizoval tiež Západ za „nepriateľskú“ politiku voči Kábulu, za zmrazenie jeho aktív a iné sankcie.

Afganský minister zahraničných vecí Amír Chán Muttakí ocenil „odvážny krok Ruskej federácie oficiálne uznať Afganský islamský emirát“. Dodal, že si praje, aby tento krok podnikli všetky štáty.

Rozhovory v Moskve podľa neho poskytli dobrú príležitosť pre krajiny z regiónu vypočuť si vzájomné názory. Poznamenal, že vláda Talibanu vytvorila možnosť „zabezpečiť komplexnú bezpečnosť po štyroch desaťročiach a poskytnúť dobré podmienky pre investície, ekonomiku, tranzit a konektivitu“. (TASR)

októbra (TASR) – Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok na druhé výročie útoku militantného hnutia Hamas na Izrael vyhlásil, že dosiahne všetky ciele vojny v Pásme Gazy, počnúc zaistením prepustenia rukojemníkov. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Nachádzame sa v osudových, rozhodujúcich dňoch. Budeme naďalej konať, aby sme dosiahli všetky ciele tejto vojny: návrat všetkých unesných, odstránenie vlády Hamasu a zaistenie toho, že Gaza už nikdy viac nebude predstavovať hrozbu pre Izrael,“ uviedol Netanjahu podľa vyhlásenia, ktoré vydala jeho kancelária.

Izraelský prezident Jicchak Herzog v utorok uviedol, že 7. október 2023 bol dňom, keď bola „duša Izraela zlomená“. V odkaze na sociálnej sieti však doplnil, že „z hĺbky smútku čerpáme silu, z popola tragédie budujeme obnovu“.

Herzog označil históriu Izraela za históriu odolnosti a ľudí, ktorí sa nikdy nevzdajú a neprestanú veriť, že svetlo premôže tmu. V súvislosti so 48 rukojemníkmi, ktorých stále zadržiavajú militanti v Gaze, zdôraznil, že Izrael nepoľaví, kým nebudú doma, informovala agentúra DPA.

Prezident tiež poďakoval zahraničným partnerom svojej krajiny a spojencom za prejavy solidarity na výročie. Spomenul prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorého vyzdvihol za podľa svojich slov „neuveriteľné úsilie“ o prepustenie rukojemníkov a podporu mieru na Blízkom východe.

Bezprecedentný útok militantov z Hamasu a iných palestínskych skupín na južnú časť Izraela si 7. októbra 2023 vyžiadal približne 1200 obetí na životoch, prevažne civilistov. Militanti počas neho uniesli z Izraela aj 251 izraelských a zahraničných rukojemníkov. (TASR)

Moskva si podľa neho drží na bojisku úplnú strategickú iniciatívu, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

„V súčasnosti majú ruské ozbrojené sily plnú strategickú iniciatívu. Tento rok sme oslobodili takmer 5000 kilometrov štvorcových územia - 4900 - a 212 lokalít,“ uviedol Putin na stretnutí veliteľov ruskej armády a dodal, že ukrajinské jednotky „ustupujú pozdĺž celej línie bojového kontaktu napriek pokusom o odpor“.

Podľa ruského prezidenta sa Ukrajinci snažia o útoky hlboko na území Ruska, ale ani to im nepomôže zvrátiť priebeh viac ako tri a pol ročného konfliktu. Náčelník generálneho štábu armády Valerij Gerasimov na stretnutí zas vyhlásil, že ruské jednotky „napredujú prakticky vo všetkých smeroch“.

Gerasimov tvrdí, že vojaci postupujú ku kľúčovým mestám Siversk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti a postupne vyháňajú ukrajinské sily aj z mesta Kupiansk. Nové územia zaberajú vraj aj v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Kyjev naopak tvrdí, že ukrajinské jednotky postupujú v Doneckej oblasti, najmä v okolí mesta Dobropilľa. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského taktiež sily opätovne dobyli niektoré územia v Sumskej oblasti. (TASR)

Hlava štátu neutrpela žiadne zranenia a polícia zatkla piatich podozrivých, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Približne 500 ľudí prišlo a začalo na neho hádzať kamene. Na prezidentovom aute sú tiež zjavne stopy po guľkách. Vďaka Bohu je náš prezident veľmi silný a statočný, pokračuje ďalej a plní si svoj program ako zvyčajne,“ povedala Manzanová novinárom po tom, čo formálne nahlásila pokus o atentát na prezidenta.

Noboa pricestoval do provincie Caňar otvoriť novú čistiareň odpadových vôd. Ekvádorská vláda z incidentu zvnútra vozidla zverejnila video, na ktorom vidieť protestujúcich hádzať kamene na prezidentovo auto.

Ekvádor v posledných dňoch zažíva vlnu demonštrácií proti kroku zvýšiť v krajine ceny nafty. Vláda z nepokojov obvinila drogové kartely, ktoré súperia o kontrolu nad obchodnými trasami pre prevoz kokaínu. (TASR)

Na tlačovej konferencii vo švédskom Štokholme povedala Thunbergová novinárom, že ich izraelská armáda „uniesla a mučila“. Svoje tvrdenie odmietla ďalej rozviesť, ale uviedla, že nedostala ani čistú vodu a niektorí ďalší zadržaní nedostali dôležité lieky.

„Osobne nechcem hovoriť o tom, čomu som bola vystavená, pretože nechcem, aby sa to dostalo na titulky, pretože o to tu nejde,“ vyhlásila Thunbergová. Podľa jej slov je však to, čomu boli vystavení, ničím v porovnaní s tým, čo ľudia v Gaze zažívajú denne.

Podľa minulotýždňového vyhlásenia izraelského ministerstva zahraničia mali všetci zadržaní prístup k vode, jedlu a toaletám, nebolo im odopreté právne zastúpenie a všetky ich zákonné práva boli naplno dodržané.

Thunbergová bola súčasťou flotily Global Sumud, ktorej cieľom bolo prelomiť námornú blokádu Pásma Gazy a doručiť tamojším obyvateľom humanitárnu pomoc. Izraelské námorné sily však minulý týždeň zadržali jej plavidlá s vyše 470 aktivistami.

Zadržaných aktivistov vrátane Slováka Petra Švestku v pondelok vyhostili z Izraela. Na zlé zaobchádzanie s členmi flotily sa v utorok sťažovali aj aktivisti z iných krajín. (TASR)

„Minister (zahraničných vecí Antonio) Tajani, (minister obrany Guido) Crosetto, riaditeľ spoločnosti Leonardo Roberto Cingolani a ja sme boli nahlásení na Medzinárodnom trestnom súde za spoluúčasť na genocíde,“ uviedla Meloniová v rozhovore pre televíznu stanicu RAI.

„Verím, že na svete teraz ani v dejinách neexistuje žiadny iný prípad takéhoto obvinenia,“ dodala.

Meloniová neuviedla, kto na nich sťažnosť podal. Taliansko však v uplynulých týždňoch zažíva vlnu masových demonštrácií na protest proti zabíjaniu v Pásme Gazy. Mnohí protestujúci pri tom kritizujú okrem izraelskej vlády aj taliansku premiérku a jej ministrov.

Súčasná talianska vláda je podľa agentúry Reuters vo všeobecnosti silným podporovateľom Izraela, hoci sa od „neprimeranej ofenzívy“ v Gaze dištancovala. S Izraelom však neprerušila žiadne obchodné ani diplomatické väzby a neuznala ani Palestínsky štát podobne ako iné západné krajiny. (TASR)