Cintula sa pozastavuje nad tým, že ako dôchodca a frustrovaný básnik chcel podľa obžaloby dosiahnuť štátny prevrat

Jeho záverečná reč trvala takmer hodinu a päťdesiat minút.

Následne predseda senátu Igor Králik vyzval Cintula na posledné slovo. "Už som povedal čo som chcel," reagoval obžalovaný.

Rozsudok bude vyhlásený 21. októbra.

Cintula sa dostal vo svojej reči ku dňu atentátu.

Popísal, ako sa zamiešal do skupinky ľudí na námestí. Keď prišiel premiér, nahromadili sa v ňom roky frustrácie a zúfalstva. Mal len pár sekúnd na to aby sa rozhodol, čo urobí.

"Keď som sa neskôr dozvedel, že prežil, uľavilo sa mi." Cintula odmietol, že by ho niekto na atentát naviedol. "Nič ma neuráža viac ako špekulácie, že som konal na objednávku." "Bol som najatý. Ale nie stranami, ale životom."

"Nepociťujem, stres, úzkosť, ani výčitky. Nemám sklon k recidíve. To čo som urobil, je uzatvorené."

Odmietol, že by niekedy uvažoval nad samovraždou, ako to skonštatovala psychologička. "Samovražda je definitívne ticho. Je to výkrik bez hlasu. Ja však nechcem mlčať."

Povedal tiež, že celý život zápasil s tým, že ho nikto nepočúval.

Spomenul napríklad francúzske sufražetky. "Som proti násiliu," povedal.

Násilie podľa Cintulu nesmie byť normou, ale v určitých hraničných prípadoch je akceptovateľné. "Keby som nezatriasol stromom, ani lístok by sa nepohol." Pri ďalšom prednese začal plakať.

Sudca vyhlásil krátku prestávku, aby sa Cintula upokojil.

Upozornil ho, aby sa venoval predmetu konania a nie jeho životu a práci v bani v Handlovej. Cintula reagoval, že tým chce vysvetliť, prečo konal tak, ako konal.

Králik ho požiadal aby bol vecnejší.

Súd požiadal o uloženie spravodlivého trestu.

So záverečnou rečou predstúpil Cintula. Začal citáciou z básne Milana Rúfusa s názvom Chlapec. Pokračuje svojim životopisom.