Úrad líderky bieloruskej opozície v Litve dočasne pozastavil svoju činnosť

Bývalá hlava štátu je od augusta v domácom väzení. Do väznice nenastúpi, kým obhajoba nevyčerpá všetky možnosti na odvolanie voči rozsudku. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Bolsonaro podľa najvyššieho súdu viedol sprisahanie, ktorého cieľom bolo udržať ho pri moci a zabrániť tak víťazovi volieb Luizovi Ináciovi Lulovi da Silvovi nastúpiť do prezidentského úradu začiatkom roka 2023. Za vinných boli uznaní aj siedmi spoluobžalovaní, sú medzi nimi bývalí ministri a vojenskí velitelia.

Exprezidentova obhajoba v odvolaní upozorňuje, že v rozsudku sú „nejasnosti, nedostatky, rozpory a nepresnosti“.

Profesor práva Thiago Bottino pre AFP uviedol, že hoci je nezvyčajné, aby najvyšší súd zmenil svoje rozhodnutia, v minulosti už urobil určité úpravy vo vynesených rozsudkoch, napríklad v dĺžke trestu.

AFP pripomína, že ak bude Bolsonarove odvolanie neúspešné, mohol by požiadať o výkon trestu v domácom väzení, odvolávajúc sa na zlý zdravotný stav. Sedemdesiatročnému exprezidentovi nedávno diagnostikovali rakovinu kože a trpí aj ďalšími zdravotnými problémami. (TASR)

Počas stretnutia vyhlásila, že chce „zaviesť novú zlatú éru“ vzťahov so Spojenými štátmi. Trump uviedol, že Washington a Tokio sú spojencami „na najvyššej úrovni“. Lídri tiež na stretnutí podpísali rámcovú dohodu o spolupráci na „zabezpečení“ dodávok kľúčových minerálov a vzácnych zemín. TASR o tom píše podľa agentúr AFP, Reuters a Kjódo.

„Chcela by som zaviesť novú zlatú éru japonsko-amerického spojenectva, v ktorej Japonsko aj Spojené štáty budú silnejšie a prosperujúcejšie,“ povedala Takaičiová pred začiatkom rokovaní.

Premiérka ocenila Trumpovu úlohu pri zabezpečení mieru medzi Kambodžou a Thajskom, ako aj za sprostredkovanie prímeria v Pásme Gazy. Takičiová pri tejto príležitosti oznámila, že Trumpa nominuje na Nobelovu cenu za mier.

Trump zdôraznil, že americko-japonské spojenectvo je mimoriadne silné a poznamenal, že Takaičiová, ktorá sa funkcie chopila minulý týždeň, bude podľa neho jednou z „najvýznamnejších premiérok“ Japonska. Vyzdvihol tiež zámer japonskej vlády posilniť svoje vojenské kapacity.

AFP pripomína, že Spojené štáty, ktoré majú v krajine nasadených viac ako 60.000 vojakov, požadujú, aby Tokio vynaložilo viac prostriedkov na vlastnú obranu. Takaičiová minulý týždeň oznámila, že chce urýchliť zvýšenie investícií do obrany a cieľ vynakladať na ňu dve percentá HDP by chcela dosiahnuť už koncom tohto fiškálneho roka.

Po rokovaniach lídri spoločne odletia na základňu amerického námorníctva v Jokosuke, juhozápadne od Tokia, kde nastúpia na lietadlovú loď George Washington.

Americký prezident je na viacdňovej návšteve krajín východnej Ázie. V pondelok odcestoval z Malajzie do Japonska, kde ho prijal cisár Naruhito. V stredu a vo štvrtok bude v Južnej Kórei, kde sa zúčastní na summite organizácie Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) a stretne sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. (TASR)

Litva v dôsledku týchto incidentov uzavrela svoje letiská vo Vilniuse a Kaunase na juhu krajiny, ako aj svoje posledné dva hraničné priechody s Bieloruskom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Považujeme to za hybridný útok,“ povedala novinárom litovská premiérka Inga Ruginiené. Do týchto incidentov sú podľa nej zapojené bieloruské úrady, keďže proti osobám vypúšťajúcim balóny nijako nezakročili. Podľa bieloruskej opozície je tabak z čierneho trhu zdrojom príjmov pre vládu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Ruginiené označila uzavretie hraníc za „odkaz“ pre Bielorusko o tom, že „hybridné útoky nebudú tolerované“. Litovská armáda má teraz povolenie takéto balóny zostreľovať a vláda v stredu rozhodne o tom, ako dlho budú hranice uzavreté.

Bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov odmietol obvinenia Litvy a označil ich za „provokáciu“ zameranú na ospravedlnenie „opatrení proti Bielorusku a proti Rusku“. Na protest si bieloruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok predvolalo litovského chargé d´affaires a odovzdalo mu protestnú nótu v súvislosti s jednostranným uzavretím spoločnej hranice.

Mnohé európske krajiny tvrdia, že počet „hybridných útokov“ v uplynulom čase prudko narástol. Zo zvýšeného počtu rôznych incidentov obviňujú vládu ruského prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

TASR o tom informuje podľa agentúry DPA a denníka La Vanguardia.

Lety pozastavili o 21.40 h. Správca letiska prostredníctvom svojich oficiálnych kanálov oznámil, že došlo k „pozastaveniu“ letov „kvôli prítomnosti dronu“. Niekoľko prichádzajúcich letov odklonili do Valencie a Murcie. Prevádzku letiska obnovili krátko po 23.00 h.

Európske letiská boli v uplynulých týždňoch opakovane paralyzované z dôvodu údajných preletov dronov v ich blízkosti. K incidentom došlo v Litve, Nórsku alebo Nemecku. Niektorí predstavitelia z nich obviňujú Rusko, ktoré to však popiera.

Poznámka nemeckého kancelára vyvolala vlnu kritiky zo strany verejnosti, ktorá sa domnieva, že Merz narážal na meniacu sa etnickú štruktúru nemeckých miest a spájal ju so zvýšením kriminality. Upozornila na to agentúra DPA, informuje TASR.

Na demonštrácii v Lipsku sa zúčastnili ľudia zo všetkých vekových skupín a prítomní boli aj podporovatelia anti-pravicových iniciatív. Niektorí niesli transparenty so sloganom „Herz statt Merz“ (Srdce namiesto Merza). Podľa polície sa na proteste nevyskytli žiadne incidenty.

Demonštrácie proti Merzovým výrokom sa už uskutočnili vo viacerých nemeckých mestách. V sobotu 2600 ľudí protestovalo v Hamburgu, ďalších 500 v nedeľu v mestách Bonn a Magdeburg. Zhruba 150 ľudí demonštrovalo aj v Arnsbergu, kde nemecký kancelár býva.

Šéf nemeckej vlády v stredu objasnil, že problémy, o ktorých hovoril, spôsobujú nepracujúci migranti bez trvalého pobytu, ktorí nepracujú a nedodržiavajú pravidlá. Približne 63 percent respondentov podľa prieskumu pre verejnoprávnu stanicu ZDF minulý týždeň uviedlo, že s Merzovými vyjadreniami súhlasí. (TASR)

Vyrobenú elektrickú energiu bude spoločnosť využívať na poháňanie svojich systémov umelej inteligencie (AI) a s nimi spojenej infraštruktúry. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Na projekte bude Google spolupracovať so spoločnosťou NextEra Energy. Ich cieľom je obnoviť prevádzku Energetického centra Duanea Arnolda, ktoré sa nachádza v Iowe neďaleko mesta Cedar Rapids, v roku 2029.

Google podpísal 25-ročnú zmluvu o nákupe elektriny z tohto zariadenia po jeho opätovnom spustení. Elektráreň bude vo výlučnom vlastníctve spoločnosti NextEra, ktorá uzavrela dohodu s menšinovými vlastníkmi o kúpe ich podielu.

Obnovenie elektrárne by „pomohlo napájať rastúcu cloudovú a AI infraštruktúru spoločnosti Google v štáte Iowa“, uviedli obe spoločnosti. „Keďže USA vstupujú do novej éry inovácií a príležitostí poháňaných umelou inteligenciou, cieľom tejto strategickej spolupráce je umožniť spoločnosti Google zodpovedne rozvíjať svoje podnikateľské potreby,“ uvádza sa v tlačovej správe.

Projekt v Iowe nie je jedinou iniciatívou Googlu v oblasti jadrovej energetiky. V spolupráci so spoločnosťou Elementl Power bude Google spolupracovať aj na vývoji troch moderných jadrových elektrární na území USA.

AFP pripomína, že na poháňanie nástrojov umelej inteligencie je potrebné veľké množstvo elektriny. Medzinárodná agentúra pre energetiku odhaduje, že spotreba elektrickej energie v dátových centrách sa do roku 2030 viac ako zdvojnásobí. (TASR)