Ukrajina potvrdila útoky na ruské ropné a plynárenské zariadenia

Moskva podľa neho tiež vyvíja nové zbrane jadrového odstrašenia a je pripravená na variant, že by Washington odmietol predĺžiť platnosť zmluvy o jadrovom odzbrojení, napísala agentúra Reuters.

O navádzané strely s plochou dráhou letu Tomahawk požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump dal v posledných týždňoch niekoľkokrát najavo sklamanie z Putinovej neochoty uzavrieť prímerie s Ukrajinou, ktorú na Putinov rozkaz ruské vojská napadli vo februári 2022.

Šéf Bieleho domu hovoril o možnostiach zvýšenia tlaku na Rusko, nových sankciách a pokračovaní dodávok zbraní Ukrajine, konkrétne rozhodnutie týkajúce sa striel schopných zasiahnuť z ukrajinského územia aj Moskvu však nepadlo.

Putin dnes uviedol, že ak sa Washington rozhodne tomahawky Ukrajine dodať Rusko posilní svoju protivzdušnú obranu. Ruský líder minulý týždeň vyhlásil, že takýto krok USA by zničil vzťahy medzi oboma krajinami.

Reuters začiatkom októbra s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že dodanie týchto striel na Ukrajinu sa zdá byť nepravdepodobné. Dôvodom je podľa agentúry to, že existujúce zásoby týchto striel sú určené predovšetkým pre americké námorníctvo. (ČTK)

Ukrajinský prezident vo vyjadrení na internete zdôraznil, že rokovanie nasledovalo po ďalšej ťažkej noci s náletmi viac ako 450 ruských dronov a explóziami desiatok rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré na čas pripravili státisíce Ukrajincov o elektrinu, zranili desiatky ľudí a zabili sedemročné dieťa.

„Je dôležité, aby Rusko nieslo skutočnú zodpovednosť za to, že túto vojnu predlžuje a snaží sa ničiť životy,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Bez bližších podrobností poznamenal, že existuje riešenie, ako spravodlivo využiť zmrazený ruský majetok na ochranu pred ruskou vojnou a na obnovenie života na Ukrajine.

„V Európe musí byť dostatočná politická vôľa, pretože práve tam je sústredená najväčšia časť tohto majetku. Väčšina partnerov nás v tom podporuje,“ dodal ukrajinský prezident.

Európska únia v posledných týždňoch rieši, ako s pomocou zmrazených ruských aktív podporiť krajinu, ktorá sa už štvrtým rokom bráni ruskej agresii.

Na neformálnom summite únie minulý týždeň v Kodani predstavila Európska komisia plán, ktorý podľa nej umožní využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených aktív bez toho, aby boli skonfiškované. Ich priame zhabanie by totiž mohlo mať negatívne právne dopady.

EK namiesto toho navrhla, aby centrálny depozitár cenných papierov Euroclear investoval zmrazené ruské fondy do dlhopisov vydaných Európskou komisiou, so zárukami najprv od členských vlád a neskôr z rozpočtu bloku.

EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie pôžičky Ukrajine, označovanej ako „reparačná“. Ukrajina by ju splatila až po prijatí reparácií zo strany Ruska, dojednaných v budúcej mierovej dohode.

Nemecký koncern Rheinmetall dodá Ukrajine ešte niekoľko systémov protivzdušnej obrany Skyranger 35 v hodnote stoviek miliónov eur, ktoré sa majú zaplatiť z výnosov zo zmrazených ruských aktív, informoval server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na dnešné komuniké zbrojovky.

Skyranger 35 kombinuje podvozok už nevyrábaného tanku Leopard 1 s revolverovým kanónom kalibru 35 mm, ktorý je schopný strieľať kadenciou 1-tisíc rán za minútu, s účinným doletom až 4-tisíc metrov.

V budúcnosti ho bude možné vybaviť aj modernými riadenými strelami. (ČTK)

K havárii došlo v Lipeckej oblasti ležiacej neďaleko hraníc s Ukrajinou o 19.20 h moskovského času (18.20 h SELČ). Stroj havaroval v okamihu, keď sa posádka chystala na pristátie.

„Lietadlo sa zrútilo v neobývanej oblasti. Let sa uskutočnil bez ostrej munície,“ konštatovalo ministerstvo s tým, že na zemi nedošlo k väčším škodám.

„Politický cieľ je jasný: chceme využiť zmrazené ruské aktíva, ale stále existuje celý rad otázok, ktoré je potrebné vyjasniť,“ uviedol v piatok Klingbeil pred zasadnutím ministrov financií EÚ v Luxemburgu.

Nemecký minister zdôraznil, že je potrebné nájsť „právne bezpečné spôsoby“, a vyjadril presvedčenie, že tento cieľ sa podarí dosiahnuť.

Zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 200 miliárd eur sú súčasťou západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022. Väčšina je uložená v depozitári Euroclear v Belgicku.

Európska komisia a západní spojenci Ukrajiny presadzujú použitie ruských aktív na pokrytie škôd spôsobených vojnou, prípadne ich presun do samostatného investičného fondu.

Podľa medzinárodného práva nemožno skonfiškovať aktíva suverénnej krajiny. Pri poskytovaní pôžičky by teda EÚ musela nájsť spôsob, ako vyhovieť nárokom Moskvy na aktíva jej centrálnej banky a zároveň chrániť Belgicko pred odvetnými opatreniami Ruska.

Na neformálnom samite Európskej rady v Kodani minulý týždeň lídri EÚ vyjadrili podporu myšlienke použiť ruské aktíva na poskytnutie 140-miliardovej pôžičky Ukrajine.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred samitom uviedla, že použitie zmrazených ruských aktív neznamená ich zhabanie a Kyjev by pôžičku splatil, ak by mu Rusko zaplatilo vojnové reparácie. V súčasnosti sa na podporu Ukrajiny využívajú iba výnosy z týchto aktív. (TASR)

Útok si vyžiadal viac ako dve desiatky zranených a život jedného dieťaťa, uviedol prezident Zelenskyj. Moskva naopak bez podrobností informovala o zničení troch desiatok ukrajinských dronov počas noci a rána.

Zelenskyj vyzval svet na reakciu a spojencov na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a na sprísnenie sankcií proti Rusku.

„V Kyjeve tímy pracujú na obnovení dodávok elektriny a vody. Výpadky prúdu sú v Kyjevskej, Doneckej, Černihivskej, Čerkaskej, Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Odeskej a Dnepropetrovskej oblasti. Záporožská, Kirovohradská a Chersonská oblasť sa tiež spamätávajú po útoku. Všetky potrebné zložky pracujú na obnove,“ uviedol Zelenskyj.

„Práve civilná a energetická infraštruktúra je hlavným cieľom ruských úderov pred vykurovacou sezónou. Spoločne môžeme ľudí pred týmto terorom ochrániť. Nepotrebujeme prázdne slová, ale rozhodné činy – zo strany USA, Európy a krajín skupiny G7,“ dodal prezident.

Vyzval, aby všetci, ktorí hovoria o mieri, no zdržiavajú sa konkrétnych krokov, reagovali na ruské zločiny. (ČTK)

„Mali sme jedného zaostávajúceho, bolo to Španielsko,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu. „Nemajú žiadnu výhovorku, že to neurobili, ale to je v poriadku. Možno by ste ich mali, úprimne povedané, vyhodiť z NATO,“ dodal.

Americký prezident, ktorý opakovane naznačil, že by Washington mohol odoprieť ochranu európskym krajinám, ktoré nie sú ochotné vynakladať viac peňazí na obranu, presadil záväzok vynaložiť päť percent svojho HDP na výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou, čo je krok, ktorý sa považuje za kľúčový pre udržanie angažovanosti Spojených štátov v NATO.

V júni tohto roka sa 32-členná Severoatlantická aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu v nasledujúcom desaťročí, pripomína AFP.

Trump v tom čase Madridu za jeho odmietanie nového cieľa pohrozil reštrikciami v obchodnej oblasti. Španielsky premiér Pedro Sánchez však trval na tom, že Madrid nemusí túto sumu dosiahnuť. Španielsko je pritom jednou z krajín NATO s najnižšími výdavkami na obranu, píše francúzska agentúra. (TASR)

Plán investícií oznámila švédska vláda po tom, čo v Európe v posledných týždňoch opakovane došlo k výskytu dronov nad letiskami a inými objektmi, ako aj ich prieniku do vzdušných priestorov niekoľkých členských krajín NATO a EÚ. Ako podozrivý narušiteľ sa v tejto súvislosti často spomína Rusko, to však svoju účasť odmieta.

„Nedávne narušenia a pozorovania dronov nám pripomínajú, že hrozby zo vzduchu sú čoraz významnejšou súčasťou vedenia modernej vojny. Musíme sa proti tomu brániť,“ uviedol Jonson na sieti X.

Švédsky minister už v septembri pre hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, vyzval, aby Európa prešla od mierového zmýšľania k pripravenosti na ozbrojený konflikt.

Štokholm okrem iného podľa neho získa systémy na zostreľovanie dronov a bezpilotné lietadlá pre letecké základne určené na prenasledovanie cieľov a nainštaluje aj rušivé senzory. Ďalších viac ako 1,5 miliardy švédskych korún chce vláda investovať aj do stíhacích lietadiel Gripen, ako je zakúpenie náhradných dielov a vybavenia pre misie. (TASR)