Ak USA dodajú Kyjevu tomahawky, Rusko posilní protivzdušnú obranu, povedal Putin

Uviedla to litovská premiérka Inga Ruginiené.

Informuje o tom agentúra AFP.

Táto suma bude zahrnutá do štátneho rozpočtu na rok 2026, povedala Ruginieneová pri prezentácii plánu výdavkov, ktorý bude predložený parlamentu.

Zvýšením výdavkov táto pobaltská krajina reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na východnom krídle NATO po invázii ruských síl na Ukrajinu v roku 2022.

Na tento rok vyčlenila Litva na obranu 4,05 percenta svojho hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 3,34 miliardy eur.

„Napredujeme rovnakým tempom ako naši susedia a strategickí partneri, pretože každý chápe, že náš región musí obrane venovať veľkú pozornosť,“ konštatovala premiérka.

Zdôraznila, že sa to netýka len vojenských výdavkov, ale aj investícií do infraštruktúry vrátane ciest do výcvikových priestorov armády.

Susedné Estónsko plánuje splniť päťpercentný výdavkový cieľ na budúci rok. Lotyšsko podľa návrhu rozpočtu vyčlenilo na rok 2026 na obranu 4,9 percenta HDP.

Poľsko, najväčšia krajina na východnom krídle NATO, na budúci rok tiež zvýši svoje výdavky na obranu na 4,8 percenta HDP.

V júni sa 32-členná aliancia pod tlakom Trumpa dohodla na masívnom zvýšení výdavkov na obranu na päť percent HDP v priebehu nasledujúceho desaťročia. Dosiahol sa však kompromis, podľa ktorého sa tam môžu započítať aj výdavky súvisiace s bezpečnosťou, ako je budovanie kritickej infraštruktúry.

Z najnovších odhadov Aliancie vyplýva, že predchádzajúcu dvojpercentnú výdavkovú hranicu nesplnila v roku 2024 viac ako štvrtina členských krajín NATO. (TASR)

Ako informovala agentúra Reuters, Šmyhaľ vo svojom príhovore na 31. zasadnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli dodal, že Ukrajina je schopná v roku 2026 vyrobiť 10 miliónov dronov, ak bude mať na to dostatočné financovanie od spojencov, ale že v boji proti ruským silám potrebuje aj viac delostreleckej munície s dlhým doletom.

Doplnil, že okrem toho bude Ukrajina túto zimu naliehavo potrebovať aj stíhačky, systémy protivzdušnej obrany a riadené protilietadlové a letecké rakety – vrátane systémov NASAMS, IRIS‑T, lietadiel F‑16 a podobne.

„Ďakujeme našim partnerom za podporu Ukrajiny. Vaša pomoc – vojenská, finančná a politická – je kľúčom k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru,“ uzavrel minister na rokovaní usporiadanom v tzv. ramsteinskom formáte. (TASR)

Taliansky kasačný súd nečakane vyhovel odvolaniu Ukrajinca Serhija Kuznecova proti jeho vydaniu do Nemecka.

Pre agentúru DPA to uviedol jeho právnik Nicola Canestrini. Prípad sa tak vráti na iný súd, ktorý bude musieť vydať nové rozhodnutie.

Podľa Canestriniho kasačný súd v Ríme odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že počas súdneho konania po zatknutí 49-ročného Kuznecova boli porušené jeho práva. Písomné odôvodnenie rozhodnutia bude k dispozícii o niekoľko dní.

Ukrajinca zatkli 21. augusta v rekreačnej chate v San Clemente neďaleko Rimini, v ktorej dovolenkoval so svojou rodinou, na základe európskeho zatykača vydaného Nemeckom pre podozrenie z účasti na útoku na plynovody Nord Stream.

Nemecká Spolková prokuratúra Ukrajinca obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže. Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm ležiaceho v Baltskom mori. Kuznecov bol údajne koordinátorom celej akcie.

Oba plynovody boli v čase útoku natlakované plynom, ale v dôsledku invázie ruských síl na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, ho neprepravovali.

Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori.

Vyšetrovanie nemeckých orgánov prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Členovia bunky si pravdepodobne prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock. Kuznecov pri tom použil falošné doklady totožnosti.

Spolková prokuratúra minulý rok vydala zatykač aj na ďalšieho Ukrajinca Volodymyra Z., inštruktora potápania, ktorého zadržali v Poľsku. O jeho vydaní by mal súd rozhodnúť v piatok. Poľský premiér Donald Tusk nedávno uviedol, že nie je v záujme jeho krajiny tohto muža obviniť alebo ho vydať do iného štátu. (TASR)

Uviedol to v relácii Interview ČT24. Dodal, že v takej intenzite, ako prebieha v súčasnosti, by sa iniciatíva inde obnovovala len ťažko, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

„My sme vytvorili trhovisko, kde sa stretáva ponuka toho, čo sú firmy schopné dodať a za akú cenu, donori, ktorí prichádzajú a hovoria: 'My máme peniaze, ktoré sme pripravení dať Ukrajine na muníciu,' a je tam, samozrejme, ukrajinská strana. Je to vlastne trojstranná vec. České ministerstvo obrany a agentúra AMOS (Agentúra pre medzivládnu obrannú spoluprácu) nad tým drží ochrannú ruku,“ povedal Lipavský.

Zdôraznil, že toto „trhovisko“ sa nedá prevádzkovať bez politickej podpory, ktorú do toho podľa neho predseda hnutia ANO Andrej Babiš dať nechce, a nejde to ani bez toho, aby sa ČR u donorov za pomoc prihovorila.

Na otázku, či by toto „trhovisko“ nemohla prevádzkovať iná krajina, odpovedal, že by sa tým zbytočne poškodila reputácia ČR. „V takej sile sa to bude ťažko niekde inde obnovovať. Tá závisť Andreja Babiša, že niekto má väčší balík peňazí než on, vedie k takýmto šialeným veciam. Myslím si, že toto je to skutočné vysvetlenie – jeho závisť,“ domnieva sa končiaci minister.

Doplnil, že kabinet Petra Fialu schválil pre Ukrajinu na ďalšie roky balík pomoci v ročnej výške jednej miliardy korún, ktorý zahŕňa napríklad financie na projekty opráv nemocníc či energetickej siete. Ak by budúca vláda túto položku v rozpočte škrtla, projekty sa nerozbehnú. To by podľa Lipavského znamenalo taktiež reputačné riziko a straty pre český biznis.

Lipavský tiež komentoval Babišove slová o tom, že ak bude vládnuť, chce obnoviť Vyšehradskú štvorku (V4). Podľa ministra sa Babišova predstava nenaplní rovnako, ako sa to podľa jeho slov nepodarilo slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Zdôraznil, že Maďarsko a Poľsko sú tak „rozhádané“, že si odvolali veľvyslancov.

„Nie je to o tom, že by to len česká vláda ,zabila‘... Tie krajiny sa teraz nezhodnú. Je to úplne falošná chiméra, že V4 môže v tejto chvíli v Európe niečo dokázať, a Andrej Babiš to veľmi rýchlo zistí, ak bude v zostavovaní vlády úspešný,“ dodal Lipavský. (TASR)

Oznámilo to nórske ministerstvo obrany.

Bezpečnosť a pripravenosť na núdzové situácie nórska vláda označila za kľúčové priority budúcoročného rozpočtu.

Ministerstvo obrany uviedlo, že sa to odrazilo v rozpočte na obranu v dvoch hlavných opatreniach. Ide o ďalšie posilnenie nórskych ozbrojených síl v súlade s dlhodobým plánom a o pokračujúcu vojenskú podporu Ukrajiny.

Nórska vláda navrhuje zvýšiť výdavky na obranu v roku 2026 o 4,2 miliardy korún. Zároveň navrhuje pokračovanie v núdzovej pomoci Ukrajine s celkovým rozpočtom 85 miliárd nórskych korún v roku 2026, z čoho 70 miliárd korún má byť vyčlenených na vojenskú podporu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Informovala o tom televízia Euronews.

Navrhovaný balík, o ktorom sa rokuje už takmer mesiac, sa zameriava na ruský skvapalnený zemný plyn, ropnú infraštruktúru, takzvanú tieňovú flotilu tankerov a kryptomenové platformy, ako aj na pohyb ruských diplomatov v rámci EÚ.

Po niekoľkých týždňoch rokovaní sa podarilo dohodnúť technické a právne detaily sankcií, uviedli pre Euronews nemenovaní diplomati s tým, že sa očakávalo na schôdzke stálych predstaviteľov dosiahnutie konečnej dohody na balíku. Slovensko a Rakúsko, každé z iných dôvodov, však dohodu zablokovali.

Euronews dáva postoj Slovenska na schôdzke veľvyslancov do súvisu s telefonátom slovenského premiéra s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, o ktorom Fico informoval popoludní.

„Opakovane som Antóniovi Costovi pripomenul, že nemám záujem zaoberať sa sankčnými balíkmi proti Rusku, kým nebudem vidieť v záveroch samitu Európskej rady politické pokyny pre Európsku komisiu, ako sa vysporiadať s krízou automobilového priemyslu a vysokými cenami energií, kvôli ktorým sa európska ekonomika stáva absolútne nekonkurencieschopná,“ spresnil premiér.

„Odmietam, aby sme takéto vážne témy ‚vybavili‘ v záveroch Európskej rady všeobecnými frázami, kým pomoci Ukrajine a podpore vojny venovali detailné rozhodnutia a postoje. Oznámil som Antóniovi Costovi, že vo veci automobilového priemyslu a cien energií predložíme za vládu SR podstatne konkrétnejšie návrhy, ako sú tie, ktoré dnes môžeme vidieť v návrhu záverov,“ dodal Fico.

Ako pokračuje Euronews, popri Slovensku sa proti sankčnému balíku postavilo v stredu aj Rakúsko, ktoré žiada rozmrazenie aktív ruskej spoločnosti Rasperia Trading, aby mohla zaplatiť odškodné vo výške 2,1 miliardy eur rakúskej banke Raiffeisen Bank International (RBI) po prehratom súdnom procese v Moskve zo začiatku tohto roka.

Podľa Euronews sa však členské štáty obávajú, že ak by Únia vyhovela požiadavke Rakúska, mohlo by to otvoriť Pandorinu skrinku a začali by sa podobné žiadosti množiť. Nie je teda jasné, či Viedeň túto vec pretlačí až na budúcotýždňový samit EÚ.

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že naďalej podporuje Ukrajinu a tiež sankčný režim voči Rusku, avšak chce chrániť aj záujmy svojich firiem. A v tomto prípade by sankcie pomohli vyhnúť sa ruskej firme v zaplatení odškodného, upozornilo rakúske ministerstvo.

Uviedol to na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov obrany krajín NATO v Bruseli.

Rutte povedal, že aliancia by nemala preceňovať schopnosti Ruska, Rutte sa tak snažil upokojiť obavy z hybridných aktivít Moskvy zameraných na alianciu.

Rutteho vyjadrenie prišlo v čase rastúceho napätia medzi alianciou a Moskvou, ktoré podnecujú ruské narušenia vzdušného priestoru spojencov a eskalácia sabotážnych a kybernetických útokov.

Šéf NATO zdôraznil, že spojenecké krajiny sú z ekonomického hľadiska „25-krát väčšie ako Rusko“. V súvislosti s nedávnymi narušeniami vzdušného priestoru generálny tajomník poznamenal, že je ťažké určiť, či išlo o úmyselné incidenty, alebo nie.

„Sme oveľa silnejší ako Rusi, takže nemusíme zostreľovať ich lietadlá, keď vstúpia do nášho vzdušného priestoru,“ dodal.

Rutteho vyhlásenie kontrastuje s rastúcimi obavami medzi západnými predstaviteľmi, z ktorých niektorí vyzývajú na zostrelenie ruských lietadiel, ak prekročia hranice spojencov. (SITA, Kyiv Independent)

Týchto 90 nových sankcií podľa vyhlásenia vlády „zasahuje priamo do srdca“ financovania vojny Putina.

Informuje o tom agentúra Reuters a vyhlásenie britskej vlády zverejnené na jej internetovej stránke.

Vláda v Londýne tvrdí, že Lukoil a Rosnefť dokopy exportujú 3.1 milióna barelov ropy denne. Uvalenie sankcií podľa nej demonštruje jej odhodlanie odstaviť Putinove zdroje príjmov, pričom sa tieto kroky zameriavajú na ruské spoločnosti a globálnych podporovateľov.

„V tomto kritickom momente pre Ukrajinu Európa zintenzívňuje svoje úsilie. Británia a spojenci spoločne vyvíjajú tlak na Putina — zameriavame sa na jeho ropu, plyn a tieňovú flotilu — a nepoľavíme, kým sa nevzdá svojej neúspešnej dobyvačnej vojny a nezačne brať mier vážne,“ uviedla britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová.

Bezpečnosť Ukrajiny je podľa Cooperovej dôležitá pre bezpečnosť a stabilitu celej Európy a Británie. Stredajší krok je ďalším smerom k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine a k bezpečnejšej Británii. „Kroky, ktoré podnikáme proti ruskej agresii spoločne s partnermi naprieč Európou, nás posilňujú aj doma,“ dodala šéfka britskej diplomacie.

Britská ministerka financií Rachel Reevesová tvrdí, že terčom sankcií je aj sedem špecializovaných tankerov na skvapalnený zemný plyn (LNG) a na čínsky LNG terminál Pej-chaj. Británia tiež zakáže dovoz ropných produktov spracovaných v tretích krajinách z ropy ruského pôvodu.

Najnovšie sankcie zasahujú podniky dodávajúce elektroniku nevyhnutnú pre ruské drony a rakety, ktorými Rusko útočí na susednú Ukrajinu, a to v krajinách ako Čína, Singapur, Thajsko a Turecko. (TASR)