Rutte: Neberme Rusov príliš vážne

Ako informovala agentúra AFP, vyšetrovací výbor parlamentu spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko skúma politický vplyv na výstavbu plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom a možné zasahovanie Ruska v prospech tohto projektu.

Pozornosť sa sústreďuje najmä na štátnu Nadáciu na ochranu klímy, ktorá mala byť podľa obvinení využitá na ochranu firiem zapojených do výstavby plynovodu pred americkými sankciami.

Schröder, 81-ročný člen Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), vypovedal pre parlamentným vyšetrovacím výborom prostredníctvom videoprenosu - ako dôvod uviedol, že mu bol diagnostikovaný syndróm vyhorenia.

Podľa Schröderových slov bolo mimoriadne rozumné umožniť vznik spomínanej nadácie. Spoločnosť Nord Stream 2 AG, podporujúca výstavbu plynovodu, prispela do nadácie približne 20 miliónmi eur. Nadácia slúžila na to, aby projekt napredoval bez obáv z amerických sankcií.

Bývalý kancelár zdôraznil, že Nemecko potrebovalo zemný plyn „za rozumné ceny“, a on nevidel dôvod, prečo prerušiť „osvedčenú spoluprácu“ s Ruskom, ktorú vybudovali jeho predchodcovia v oblasti dodávok energonosičov. Schröder opakovane uvádzal, že si nepamätá kľúčové detaily vrátane rokovaní s Manuelou Schwesigovou, premiérkou spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko.

Plynovod Nord Stream 2 nikdy nebol spustený do riadnej prevádzky, pretože nemecké úrady zrušili proces jeho schvaľovania len pár dní pred 24. februárom 2022, keď ruská armáda podnikla inváziu na Ukrajinu. Koncom roku 2022 séria výbuchov na plynovodoch Nord Stream a Nord Stream 2 poškodili tri z štyroch plynovodných potrubí.

AFP doplnila, že Schröder aj po odchode z funkcie spolkového kancelára udržiaval blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v roku 2016 sa stal členom správnej rady spoločnosti stojacej za projektom Nord Stream 2.

Mal byť aj v dozornej rade štátnej ruskej energetickej spoločnosti Gazprom, ale od tohto zámeru pod tlakom kritiky po vypuknutí vojny na Ukrajine upustil. Viac ako rok po invázii však Schröder prijal pozvanie na recepciu na ruskej ambasáde v Berlíne. (TASR)

V popoludňajšej zvodke generálneho štábu sa uvádza, že v noci na piatok ukrajinská armáda zaútočila na sklad palív v obci Hvardijske ležiacej severne od Simferopolu

. V areáli vypukol požiar - podľa očitých svedkov počas dňa horeli najmenej dve zo šiestich palivových nádrží. Podľa služby Wikimapia tento sklad patrí do siete čerpacích staníc Atan.

Terčom útoku ukrajinských dronov bol v noci na piatok aj sklad pohonných hmôt v meste Džankoj na severe polostrova a rádiolokačná stanica v Jevpatoriji na západe Krymu.

V posledných týždňoch je na Krymskom polostrove citeľný nedostatok benzínu a motorovej nafty. Prejavilo sa to aj po nedávnej sérii ukrajinských útokov na ropný terminál v čiernomorskom prístave Feodosija na juhu Krymského polostrova.

Generálny štáb spresnil, že „realizácia asymetrických opatrení na oslabenie ofenzívneho a vojensko-ekonomického potenciálu Ruska bude pokračovať, kým Kremeľ nezastaví ozbrojenú agresiu“ voči Ukrajine. (TASR)

Uviedli to ukrajinské obranné sily na juhu krajiny.

Zničený raketomet sa nachádzal v okupovanej časti Chersonskej oblasti takmer 50 kilometrov za frontovou líniou. Južné zoskupenie ukrajinskej armády zverejnilo aj videozábery zachytávajúce presný zásah a následnú detonáciu munície.

Operácia sa uskutočnila v zóne zodpovednosti Operačnej strategickej skupiny Juh.

Uviedol to prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa momentálne nachádza v Spojených štátoch.

„Diskutovali o iniciatívach v oblasti ropy, plynu a jadrovej energie. Diskusia sa týkala nielen prebiehajúcich projektov, ale aj tých, ktoré sú plánované do budúcnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení na internetovej stránke úradu prezidenta.

Zelenskyj sa podľa medializovaných informácií stretol so zástupcami spoločností Bechtel, Fluence Energy, GE Vernova, Holtec International, Invenergy, Jacobs, Mercuria, Parsons, TechMet USA, Venture Global a Westinghouse Electric Company. (TASR)

Tresty si majú odsedieť v trestaneckej kolónii s maximálnym stupňom stráženia za členstvo „v teroristickej organizácii“, uviedol úrad ruskej generálnej prokuratúry.

Všetkých 15 odsúdených mužov bolo členmi útočného práporu Ajdar ukrajinských pozemných síl a do ruského zajatia padlo ešte v roku 2022, keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu. Proces s nimi sa uskutočnil bez účasti verejnosti na vojenskom súde v juhoruskom meste Rostov nad Donom.

Ukrajina spomenuté verdikty bezprostredne nekomentovala, píše Reuters. Ukrajinský ombudsman v minulosti tieto procesy označil za hanebné.

Ľudskoprávne skupiny vrátane ruského zoskupenia Memorial uviedli, že stíhanie týchto mužov bolo porušením ženevských konvencií o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Rusko to odmieta a tvrdí, že obvinenia boli založené na údajnej aktivite ešte osem rokov pred začatím invázie. Muži neboli obvinení z vojnových zločinov.

Ajdar bol jedným z desiatok dobrovoľníckych práporov, ktoré sa objavili na Ukrajine v roku 2014, keď vypukli voje s Moskvou podporovanými skupinami, ktoré napokon vyhlásili odštiepenecké republiky vo východnej časti krajiny. Tieto jednotky, z ktorých niektoré mali ultranacionalistické korene, sa neskôr stali súčasťou ukrajinských ozbrojených síl, spresňuje Reuters.

Obvinenia voči 15 mužom sa týkali obdobia medzi augustom 2014 a marcom 2022 ohľadne členstva v zakázanej teroristickej skupine a aktov zameraných na „násilné uchopenie moci a zvrhnutie ústavného poriadku Ruskej federácie“.

Ruské médiá s odvolaním sa na obhajcu obvinených mužov uviedli, že dvaja z nich svoju vinu priznali, ostatných 13 sa však voči verdiktom plánuje odvolať. (TASR)

Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorého členom je aj Maďarsko, v roku 2023 vydal na šéfa Kremľa zatykač kvôli podozreniu z nezákonného odvlečenia ukrajinských detí do Ruska.

"Netreba žiadne konzultácie s nikým, sme suverénnou krajinou. Putina prijmeme s rešpektom, pohostíme ho a poskytneme mu podmienky na rokovania s americkým prezidentom," vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó na tlačovej konferencii.

Súd sa pri zatýkaní podozrivých spolieha na spoluprácu s jednotlivými krajinami. Zdá sa ale nepravdepodobné, že by sa jej dočkal od Maďarska, napísala agentúra AP.

Maďarsko tento rok oznámilo začatie procesu odchodu z ICC.

Do Budapešti začiatkom apríla dorazil izraelský premiér Benjamin Netanjahu, na ktorého vydal ICC zatykač kvôli podozreniu zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v Pásme Gazy.

Maďarsko ho ako člen ICC malo zatknúť, ale neurobilo to. Orbán vyhlásil, že jeho krajina odstúpi od tohto súdu, pretože je podľa neho spolitizovaný.

Putin od vydania zatykača cestoval do niektorých spriatelených krajín, pričom v roku 2024 navštívil Mongolsko, ktoré je tiež členom ICC.

Medzinárodný trestný súd (ICC) je nezávislý orgán, ktorý nie je súčasťou OSN. Jeho úlohou je súdiť páchateľov zločinov proti ľudskosti, genocíd a vojnových zločinov vo svete. Má podporu 125 krajín.

Rusko, rovnako ako napríklad USA alebo Čína, ale jeho jurisdikciu neuznáva. Trumpova administratíva uvalila na niektorých sudcov a žalobcov ICC sankcie. Ukrajina sa na súd formálne pripojila v januári.

Maďarsko podpísalo Rímsky štatút, na základe ktorého tribunál vznikol, v roku 1999 a ratifikovalo ho o dva roky neskôr za Orbánovho prvého funkčného obdobia, napísala predtým agentúra AFP. (ČTK)

Stroj podľa hovorcu ukrajinského námorníctva zničila ruská protivzdušná obrana, keď sa snažila zneškodniť ukrajinské drony. Ruská armáda incident nepotvrdila, avšak o ňom informuje jeden z ruských blogerov.

"Snažili sa tak intenzívne odrážať ukrajinské útoky, až nad Krymom sami zostrelili vlastné lietadlo," uviedol Dmytro Pletenčuk. Dodal, že ukrajinská strana zhromažďuje ďalšie informácie o tejto udalosti.

Podľa Pletenčuka vznikol v dôsledku nočných útokov požiar v ďalšom ruskom skladisku pohonných hmôt.

V noci sa podľa neho dve hlasné explózie ozvali v Simferopole a jeho okolí a horieť začal sklad pohonných látok v obci Hvardijske. Informácie hovorcu nebolo možné nezávisle overiť.

V noci na pondelok ukrajinské médiá uviedli, že Ukrajinci zaútočili na ropný terminál vo Feodosiji.

Podľa ruského telegramového kanála Fighterbomber sa posádka zasiahnutého lietadla katapultovala a je v poriadku. Na mieste, kde sa stroj zrútil, pracuje vládna komisia, aby zistila príčinu nehody.

RBK Ukrajina uvádza, že z obce Hvardijske ruská armáda posiela drony k útokom na Ukrajinu a má tam tiež ich sklad. (ČTK)