Dronový útok zasiahol kanceláriu prokuratúry v mexickej Tijuane

Izraelská armáda následne vyhlásila, že išlo o člena libanonského proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP a portálu The Times of Israel (TOI).

„Letecký útok izraelského nepriateľa na vozidlo v meste Deir Kifa v okrese Súr si vyžiadal jednu obeť,“ uviedol libanonský rezort zdravotníctva vo svojom vyhlásení. Tamojšia štátna tlačová agentúra NNA informovala, že išlo o útok bezpilotným lietadlom, ktoré „dvoma raketami zasiahlo bager“.

Izraelská armáda neskôr potvrdila, že išlo o člena Hizballáhu, ktorý obsluhoval ťažké stroje a pokúšal sa obnoviť infraštruktúru hnutia v oblasti, ktorá bola zničená počas bojov v minulom roku. „Činnosť teroristu predstavovala porušenie dohôd medzi Izraelom a Libanonom,“ dodala armáda.

Izrael opakovane bombarduje Libanon, a to aj napriek prímeriu uzavretému vlani v novembri, ktoré nasledovalo po viac než roku potýčok s Hizballáhom, ktoré vyvrcholili dvoma mesiacmi vojny, pripomína AFP.

(TASR)

Skupina mala v rámci prímeria s Izraelom odovzdať zvyšných živých i mŕtvych rukojemníkov, no podľa vlastných slov má problém nájsť ostatky rukojemníkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Palestínska skupina vo svojom vyhlásení tvrdí, že pokračujúca uzávierka Rafahu „blokuje vstup špecializovaného vybavenia potrebného na pátranie po nezvestných osobách pod troskami a zabraňuje príchodu forenzných tímov potrebných na identifikáciu tiel“. Práve to podľa Hamasu vedie k „výrazným oneskoreniam pri získavaní a prevážaní rukojemníkov“.

Na základe dohody o prímerí v Pásme Gazy, ktorá vstúpila do platnosti minulý piatok, mal Hamas prepustiť zvyšných živých 20 rukojemníkov a odovzdať telá 28 mŕtvych rukojemníkov. Urobiť tak mal do 72-hodín od pozastavenia bojov, pričom táto lehota uplynula v pondelok napoludnie.

Militantné hnutie však telá nevrátilo naraz, ale odovzdáva ich postupne. Hamas odovzdal aj pozostatky občana Nepálu a jedno telo podľa izraelskej armády nepatrilo žiadnemu rukojemníkovi. Hnutie opakovane upozornilo, že má problém nájsť telá rukojemníkov. S hľadaním ostatkov izraelských rukojemníkov pritom pomáhajú aj experti z Turecka.

Hamas vrátil ďalšie dve telá rukojemníkov aj v sobotu neskoro večer. Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua medzičasom potvrdil, že predstavitelia Medzinárodného výboru Červeného kríža odovzdali tieto ostatky izraelskej armáde. Tieto telá následne prevezú na identifikáciu do zdravotníckeho zariadenia v Izraeli.

Izraelskí predstavitelia v utorok oznámili, že priechod Rafah zostane v stredu zatvorený a prísun humanitárnej pomoci do vojnou zničenej palestínskej enklávy bude obmedzený. Dôvodom je, že palestínske militantné hnutie Hamas v rámci dohody o prímerí neodovzdalo všetky telá rukojemníkov.

Priechod Rafah je dôležitý, pretože je to jediný priechod z Pásma Gazy na územie, ktoré nie je priamo kontrolované Izraelom. Palestínska ambasáda v Egypre v sobotu oznámila, že tento priechod bude opäť otvorený v pondelok. Netanjahuova kancelária však tieto tvrdenia nepotvrdila a oznámila, že priechod zostane uzavretý až do odvolania. (TASR)

Podľa hovorcu polície pozastavili letovú prevádzku na pol hodinu približne o 22.00 h, následne znova o 23.00 h. Nie je jasné, či aj v tomto prípade išlo o prelet neznámych dronov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Pred uzavretím dráhy niekoľko ľudí zavolalo na políciu a oznámilo podozrivú aktivitu. Podľa internetovej stránky letiska boli pre uzavretie dráhy odklonené dva lety.

Dopravu na tomto letisku už v októbri narušili podozrivé drony, ktoré spozorovali v jeho blízkosti. K týmto incidentom došlo dve noci po sebe. Obmedzenia v tom čase zasiahli približne 10.000 cestujúcich. Niektorí z nich prespali na letisku, kde im tamojší pracovníci poskytli ležadlá, deky, nápoje a občerstvenie.

Podobné incidenty zaznamenali v uplynulej dobe aj na letiskách v ďalších európskych krajinách, pripomína DPA.

(TASR)

Dôsledky útokov neboli bezprostredne známe, informuje o tom agentúra DPA, píše TASR.

Ukrajinské sily na platforme Telegram uviedli, že ruské stíhačky zhodili na ukrajinskom území niekoľko riadených bômb, pričom zasiahli mesta Charkov, Sumy a Záporožie. Okrem toho zaznamenali ruské drony v Černihivskej a Dnepropetrovskej oblasti.

DPA informuje, že Rusko letecky útočí na susednú Ukrajinu každú noc, pričom sa zameriava na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Útoky podniká aj Ukrajina, avšak podľa DPA škody spôsobené ukrajinskými útokmi v Rusku sú neprimerané v porovnaní s devastačnými následkami ruských útokov na Ukrajine.

K spomínaným útokom došlo len deň po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Bielom dome navštívil prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa od januárového návratu do úradu usiluje ukončiť už viac ako tri a pol roka trvajúcu vojnu na Ukrajine. Trump ďeň pred stretnutím so Zelenským telefonicky hovoril s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa má v nasledujúcom období stretnúť v Budapešti.

Šéf Bieleho domu po piatkovom stretnutí so Zelenským na svojej platforme Truth Social uviedol, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť dohodu.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

„Tento plánovaný útok na palestínskych civilistov by predstavoval priame a závažné porušenie dohody o prímerí a podkopal by významný pokrok dosiahnutý prostredníctvom sprostredkovateľského úsilia,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení. „Ak Hamas vykoná tento útok, prijmú sa opatrenia na ochranu obyvateľov Gazy a zachovania integrity prímeria,“ dodalo americké ministerstvo.

Ministerstvo neuviedlo žiadne podrobnosti tohto možného útoku, ani aké kroky by boli v prípade jeho uskutočnenia prijaté. AP pripomína, že americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti upozornil, že ak palestínske hnutie bude pokračovať v zabíjaní ľudí v Gaze, čo ako poznamenal nebolo súčasťou dohody, „nebudeme mať inú možnosť, než tam vstúpiť a zabiť ich“. AFP konštatuje, že Trump neobjasnil, kto konkrétne by proti Hamasu zakročil. Povedal však, že nepošle americké jednotky do Gazy.

V Pásme Gazy je od minulého piatka v platnosti prímerie, ktoré pozastavilo boje medzi Izraelom a Hamasom. Táto vojna začala po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a vyžiadala si vyše 67.000 mŕtvych v Gaze. Izraelské útoky zanechali palestínske územie zdevastované a tamojší obyvatelia trpia podvýživou a hladomorom.

V súčasnosti ide o prvú fázu prímeria, ktorá zahŕňa siahnutie izraelských síl v Gaze na stanovené „žlté“ línie a výmenu rukojemníkov a väznených Palestínčanov.

USA tvrdia, že informovali garantov dohody o prímerí, ktorými sú okrem Spojených štátov aj Egypt, Katar a Turecko, o porušení prímeria zo strany Hamasu. Hnutie po začiatku prímeria postupne nasadilo svojich ozbrojených príslušníkov späť do ulíc Pásma Gazy. Okrem toho ozbrojenci tejto skupiny popravili niekoľko civilistov, ktorých označili za kolaborantov. (TASR)

Oznámilo to v nedeľu ministerstvo zahraničných vecí Kataru, ktorý v sobotu za prítomnosti sprostredkovateľov z Turecka hostil rokovania delegácií Afganistanu a Pakistanu. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Počas rokovaní obe strany súhlasili s okamžitým prímerím a vytvorením mechanizmov na upevnenie trvalého mieru a stability medzi oboma štátmi,“ uviedlo katarské ministerstvo.

Násilnosti medzi Afganistanom a Pakistanom eskalovali po dvoch explóziách v Kábule, ku ktorým došlo minulý štvrtok, a ďalších výbuchoch mimo hlavného mesta Afganistanu. Predstavitelia afganského vládneho hnutia Taliban zo zodpovednosti za tieto výbuchy obvinili susedný Pakistan.

Po spomínaných minulotýždňových výbuchoch došlo k sérii pohraničných potýčok, ktoré si na oboch stranách vyžiadali desiatky obetí z radov vojakov i civilistov.

Pakistan a Afganistan v stredu oznámili dočasné prímerie, ktorého platnosť mala oficiálne vypršať v piatok o 15.00 h SELČ. Následne v piatok strany oznámili, že súhlasili s predlžením tohto 48-hodinového prímeria až do ukončenia plánovaných rokovaní v katarskej Dauhe. Nemenovaný predstaviteľ Talibanu však krátko po tom uviedol, že Pakistan porušil toto prímerie, pretože letecky zaútočil na pohraničnú afganskú provinciu Paktíká.

(TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Trišičová-Babičová je podľa francúzskej tlačovej agentúry blízkou spolupracovníčkou Dodika. Pôsobila ako námestníčka ministra zahraničných vecí BaH a uplynulých 15 rokov bola Dodikovou poradkyňou. Pozíciu dočasnej prezidentky bude podľa agentúry Reuters zastávať vyše mesiaca. Na 23. novembra sú totiž naplánované prezidentské voľby.

Dodika oficiálne odvolali z funkcie v auguste po tom, čo odvolací súd zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu Centrálnej volebnej komisie (CEC), ktorá mu tento mandát odobrala. CEC takto rozhodla na základe verdiktu odvolacieho súdu, ktorý Dodika začiatkom augusta odsúdil na rok väzenia a šesť rokov zákazu politickej činnosti. Súd ho vtedy uznal za vinného z nerešpektovania rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre BaH (OHR) Christiana Schmidta, ktorý dohliada na implementáciu Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 a dodržiavanie právneho rámca v krajine. Dodik odmieta obvinenia voči nemu a tvrdí, že ide o politický proces.

Bývalý líder RS udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý ho v tomto roku niekoľkokrát privítal v Rusku. Ruská federácia patrí spolu s Maďarskom a Srbskom k najväčším podporovateľom Dodika. (TASR)