Veľká časť linky metra A v Prahe stála viac ako päť hodín kvôli psovi

TASR informuje podľa správy agentúry TASS.

Najvyšší predstaviteľ Baškirska Radij Chabirov uviedol, že z trosiek sa podarilo vytiahnuť tri osoby, ktoré previezli do nemocnice. Osem zranených je v opatere lekárov a zo zachránených osôb je jeden pacient vo vážnom stave, druhý utrpel stredne ťažké zranenia a ďalší vyviazol s ľahšími zraneniami.

Príčinu nehody vyšetrujú príslušné orgány. Pracovníci boli evakuovaní a na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Nemocnica v Sterlitamaku funguje v špeciálnom režime.

Podľa niektorých médií došlo k výbuchu v dusíkovej jednotke počas pokusu o jej reštartovanie.

Podnik v Sterlitamaku vlastní štátny priemyselný konglomerát Rostec. Okrem chemických produktov vyrába výbušniny a zaoberá sa likvidáciou munície. Začiatkom roka 2024 naň Európska únia uvalila sankcie. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Podľa informácií Červeného kríža bola rakva s mŕtvym rukojemníkom odovzdaná a je na ceste k vojakom IDF (izraelské ozbrojené sily) v Pásme Gazy,“ uvádza sa vo vyhlásení izraelskej armády.

Tá neskôr oznámila, že rakva opustila Pásmo Gazy a je na území Izraela.

Informáciu o odovzdaní ďalšieho tela potvrdil aj úrad predsedu izraelskej vlády Benjamina Netanjahua s tým, že bude prevezené do forenzného ústavu v Tel Avive na identifikáciu. Tento proces môže trvať aj dva dni.

Na základe dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump, Hamas v pondelok prepustil 20 živých rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy od 7. októbra 2023, ale zatiaľ odovzdal len deväť z 28 tiel mŕtvych rukojemníkov. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Christopher Ringrose (35), Marco Pitzettu (25) a Brogan Stewart (25) boli začiatkom roka 2025 uznaní za vinných z prípravy teroristických činov. Odsúdili ich tiež za zhromažďovanie informácií, ktoré by mohli byť užitočné pre osobu pripravujúcu alebo páchajúcu teroristický čin, zatiaľ čo Ringrose bol uznaný za vinného z výroby zakázanej zbrane.

Sudkyňa Johannah Cuttsová pri vynášaní rozsudku uviedla, že odsúdení nadobudli „množstvo zbraní vrátane kuší, mečov a nožov“, ktoré plánovali použiť pri útokoch. Ringrose tiež vytlačil pomocou 3D tlačiarne väčšinu komponentov poloautomatickej strelnej zbrane.

Cuttsová poslala Stewarta za mreže na 11 rokov, Ringrosea na desať rokov a Pitzettua na osem rokov.

Trojica pripravovala svoje plány online a nepredpokladá sa, že by sa osobne stretla pred začiatkom procesu na súde v Sheffielde v strednom Anglicku.

Muži plánovali zaútočiť na islamské vzdelávacie centrum v Leedse v severnom Anglicku, zatkla ich však protiteroristická polícia.

Porota v máji odmietla ich tvrdenia, že svoje plány nemienili uskutočniť.

Cuttsová podotkla, že neonacistickú ideológiu trojice „odhalil“ 374-stranový dokument o internetových aktivitách, ktorý dostala porota. Ako ďalej poznamenala, obžalovaní zdieľali „myšlienky nadradenosti bielej rasy a rasovej čistoty spolu s presvedčením, že čoskoro dôjde k rasovej vojne“. Obdivovali politiku a činy nacistického vodcu Adolfa Hitlera a nacistickej strany NSDAP a masových vrahov, ktorí sa zameriavali na černošské alebo moslimské komunity. (TASR)

Spor medzi prezidentom a guvernérmi za Demokratickú stranu ohľadom nasadenia armády na území USA sa tým ešte viac vyostril, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Trumpova administratíva sa obrátila na najvyššiu súdnu inštanciu po tom, ako sudkyňa April Perryová na minimálne dva týždne zablokovala vyslanie príslušníkov Národnej gardy zo štátov Illinois a Texas, ktorí mali pomáhať pri presadzovaní opatrení v oblasti imigračnej politiky.

Od nástupu Trumpa do funkcie v januári tohto roka Najvyšší súd USA, v ktorom majú prevahu konzervatívni sudcovia, opakovane rozhodol v jeho prospech pri odvolaniach proti rozhodnutiam súdov nižšej inštancie, a to aj napriek námietkam troch liberálnych sudcov.

Najvyšší súd USA napríklad odobril Trumpovi zákaz služby transrodových osôb v armáde, umožnil mu získať späť miliardy dolárov z federálnych výdavkov, ktoré predtým schválil Kongres, a nezasiahol ani pri agresívnych opatreniach proti imigrantom či odvolaní riaditeľov nezávislých federálnych úradov, ktorých vymenúva prezident USA.

V rámci sporov o vyslanie Národnej gardy federálna sudkyňa Perryová uviedla, že nemala k dispozícii žiadne dôveryhodné dôkazy tom, že v štáte Illinois hrozí „povstanie“ počas uplatňovania prísnych opatrení proti imigrantom.

Advokát John Sauer, ktorý zastupuje vládu USA na najvyššom súde, však sudcov vyzval, aby konali ihneď. Podľa jeho slov nariadenie sudkyne Perryovej „zasahuje do právomocí prezidenta a zbytočne ohrozuje federálnych zamestnancov a majetok“.

Počas piatkového protestu pred zariadením Imigračného a colného úradu (ICE) v mestečku Broadview neďaleko Chicaga bezpečnostné zložky zadržali jedenásť osôb. Demonštrantov vyzvali, aby zostali vo vyhradených „zónach pre protestujúcich“.

Pred zariadením ICE v Broadview sa v posledných týždňoch konali protesty, počas ktorých federálni agenti použili proti demonštrantom i novinárom slzný plyn a iné chemické látky. (TASR)

Informovala o tom televízia Sky News.

„Stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bolo veľmi zaujímavé a srdečné, no povedal som mu, ako som to dôrazne odporučil aj (ruskému) prezidentovi Putinovi, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť DOHODU! Už bolo preliatej dosť krvi,“ napísal Trump.

Ukrajinu a Rusko vyzval, aby sa zastavili „tam, kde sú“.

„Nech sa obaja vyhlásia za víťazov, nech rozhodnú dejiny! Dosť bolo streľby, dosť bolo zabíjania, dosť bolo obrovského a neudržateľného míňania peňazí. Toto je vojna, ktorá by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom. Tisíce ľudí sú každý týždeň zabité – STAČILO, CHOĎTE V POKOJI DOMOV K SVOJIM RODINÁM!“ uzatvoril šéf Bieleho domu.

Zelenskyj krátko predtým na improvizovanej tlačovej konferencii súhlasil s tým, že obe strany sa musia zastaviť, to je však otázka pre Putina, „pretože my sme vojnu nezačali“.

S Trumpom rokoval aj o dodaní rakiet dlhého doletu, dohodli sa však, že o tom zatiaľ nebudú verejne hovoriť, keďže Spojené štáty nechcú eskaláciu konfliktu s Ruskom. O raketách Tomahawk sa bude podľa neho ďalej rokovať, ohľadom ich dodávky je „realistický“.

Stretnutie s Trumpom označil Zelenskyj za „produktívne“. (TASR)

Okrem iného spolu hovorili o protivzdušnej obrane a bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Podľa stanice CNN trvala Zelenského návšteva Bieleho domu zhruba dve a pol hodiny.

K otázke amerických dodávok striel dlhého doletu Tomahawk sa však ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters vyjadriť nechcel, ale povedal, že je realista.

Po rokovaní Zelenskyj podľa ukrajinských zdrojov telefonicky hovoril s európskymi lídrami. Trump po stretnutí na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že stretnutie bolo zaujímavé a srdečné a že je čas vojnu ukončiť a uzavrieť dohodu.

"Samozrejme sme hovorili aj o strelách dlhého doletu a nechcem k tomu vydávať vyhlásenia. Rozhodli sme sa, že o tom nebudeme hovoriť, pretože, viete, Spojené štáty nechcú eskaláciu," citovala Zelenského televízia CNN.

Na otázku novinárov, či je po stretnutí viac optimistický ohľadom možných amerických dodávok striel s plochou dráhou letu Tomahawk pre údery v hĺbke Ruska, Zelenskyj odpovedal, že je realista a že "Rusko sa Tomahawkov bojí".

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že hovoril so šéfom Bieleho domu o bilaterálnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. "Veríme tomu, že Trump chce, aby sa vojna skončila," uviedol.

Najcitlivejšou a najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump to chápe.

Zelenskyj povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akejkoľvek forme“. Otvorený je bilaterálnemu aj trojstrannému stretnutiu. „Som otvorený akýmkoľvek formátom, ktoré nás môžu priblížiť k mieru, konštatoval“

Zelenskyj potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z tzv. Koalície ochotných, ktorým sa poďakoval za podporu. Spomenul okrem iného predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, britského premiéra Keira Starmera a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Na otázku, či verí v Trumpovu schopnosť vyvíjať tlak na Putina, Zelenskyj odpovedal: „Vnímame všetky signály od Rusov, nie sú nové, ale spoliehame sa na prezidenta (Trumpa) a na jeho tlak na Putina s cieľom zastaviť túto vojnu“.

"Schôdzka s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bola veľmi zaujímavá a srdečná, ale povedal som mu - rovnako ako som to dôrazne naznačil aj prezidentovi Putinovi - že je čas ukončiť zabíjanie a uzavrieť dohodu," uviedol po rokovaní Trump na svojej sieti Truth Social.

S Putinom americký prezident telefonicky hovoril vo štvrtok a do dvoch týždňov sa s ním podľa Washingtonu a Moskvy stretne v Budapešti, aby prerokoval ukončenie vojny.

"Mali by sa zastaviť tam, kde sú. Nech si obaja prisvoja víťazstvo, nechajte rozhodnúť históriu! Už dosť streľby, dosť zabíjania, koniec obrovského a neudržateľného míňania peňazí," dodal Trump v príspevku s tým, že by vojna nikdy nezačala, keby bol vtedy prezidentom.

O strelách Tomahawk sa Trump vo svojom príspevku nezmienil. V úvode dnešného rokovania však vyjadril určité výhrady s tým, že by dodávka takýchto zbraní predstavovala eskaláciu. "Budeme hovoriť o strelách Tomahawk, ale chceli by sme, aby ich nepotrebovali, oveľa viac by sme chceli, aby sa vojna skončila," uviedol v úvode stretnutia Trump. (ČTK, TASR)

Zelenskyj odišiel z Bieleho domu. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správu televízie BBC.

Agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej delegácie uviedla, že Zelenskyj počas stretnutia ukázal Trumpovi mapy potenciálnych cieľov útokov v Rusku. Sú na nich zachytené kľúčové miesta pre obranu a ekonomiku Ruska, na ktoré by sa dalo zamerať, aby bol Putin prinútený ukončiť vojnu, povedal zdroj.

Podľa ukrajinských médií stretnutie trvalo viac ako dve hodiny, teda dlhšie, ako bolo plánované. Web Suspiľne informoval, že Zelenskyj po stretnutí s Trumpom telefonoval s európskymi lídrami. Podľa zdroja z ukrajinskej delegácie išlo o skupinový hovor, zoznam účastníkov nebol bezprostredne známy.

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oznámenie 7. výsadkového zboru, ktorý na ohrozenom úseku frontu funguje ako sila rýchlej reakcie.

Ruské sily sa už mnoho mesiacov usilujú o dobytie Pokrovska, ktorý je považovaný za strategicky dôležité miesto v ukrajinskej obrane na východe krajiny.

"Existujú prípady infiltrácie diverzných a prieskumných skupín do Pokrovska. Ukrajinská armáda však nepriateľa v meste odhaľuje a ničí. Žiaľ, je registrované porušovanie medzinárodného humanitárneho práva zo strany Rusov, ktorí sa uchyľujú k streľbe na civilistov v Pokrovsku," informoval zbor.

Ukrajinské velenie v správach z bojiska pravidelne informuje, že obrancovia Pokrovska denne odrážajú desiatky nepriateľských útokov. Skôr ako priame útoky na mesto sa však ruské sily snažia Pokrovsk obkľúčiť a jeho obrancov tak prinútiť k odchodz z pozícií.

Ovládnutie celej Doneckej oblasti sa javí ako hlavný cieľ ruskej ofenzívy, ktorej tempo podľa analytikov v septembri kleslo.

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že ruské jednotky dobyli tri dediny v Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti na Ukrajine. Ruská armáda sa v nákladných bitkách prediera východnou Ukrajinou v boji o malé osady, ktoré sú z veľkej časti zničené a v ktorých zostalo len málo obyvateľov.

Rusi však znovu dobývajú územie, ktoré ukrajinská armáda oslobodila pred tromi rokmi pri prekvapivej protiofenzíve. Teraz ruské sily znova postupujú a snažia sa obkľúčiť mesto Kupjansk, dôležité logistické centrum v Charkovskej oblasti. (ČTK)