Členovia slovenskej a ukrajinskej vlády sa stretnú v piatok v Košiciach

Vyjadril sa tak na stretnutí v Bielom dome s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem.

„Jedná sa enormné sankcie... A dúfame, že nebudú trvať dlho. Dúfame, že vojna sa skončí,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Trump podľa vlastných slov „cítil, že nastal čas“ na uvalenie nových sankcií. AFP pripomína, že americký prezident tento krok odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine. Na stretnutí s Ruttem sa však posťažoval, že jeho rozhovory s Putinom „nikam nevedú.“

„Dúfajme, že bude rozumnejší,“ povedal Trump na adresu Putina. „A dúfajme, že aj (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj bude rozumnejší. Viete, ako sa hovorí, na tango sú potrební dvaja,“ vyhlásil.

Šéf Bieleho domu zároveň obhajoval svoje rozhodnutie nedodať Ukrajine strely Tomahawk. Výcvik ukrajinských vojakov by totiž trval od šiestich mesiacov do jedného roka a podľa jeho slov ide o „nesmierne náročný proces“.

O dodaní týchto striel s plochou dráhou letu schopných zasiahnuť ciele hlboko v území Ruska Trump minulý piatok rokoval so Zelenským. Americký prezident však o ich dodaní Kyjevu zatiaľ nerozhodol. (TASR)

Večer to oznámil minister financií USA Scott Bessent, podľa ktorého tieto firmy „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

Sankcie podľa amerického ministerstva zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny na Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.

„Teraz je čas zastaviť zabíjanie a okamžite vyhlásiť prímerie,“ uviedol Bessent. „Vzhľadom na odmietavý postoj (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina k ukončeniu tejto nezmyselnej vojny, ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, ktoré financujú vojenskú mašinériu Kremľa. Ministerstvo financií je pripravené v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na podporu úsilia (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa ukončiť ďalšiu vojnu. Vyzývame našich spojencov, aby sa k nám pridali a dodržiavali tieto sankcie,“ dodal.

Trump uvalenie nových sankcií na Rusko odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine, pripomína AFP.

Bessent krátko pred uvalením sankcií v rozhovore pre televíziu Fox Business povedal, že „prezident Putin neprišiel na rokovania s úprimným a otvoreným prístupom“ a uviedol, že Trump je sklamaný z toho v akom štádiu sa momentálne mierové rokovania nachádzajú.

Uvalenie sankcií zo strany USA prichádza krátko po tom, čo sa členské krajiny EÚ dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku. (TASR)

Denník sa odvoláva na nemenovaných amerických predstaviteľov. Rozhodnutie podľa nich umožní Kyjevu zintenzívniť útoky na ciele v Rusku a zvýšiť tlak na Kremeľ. Pentagon informáciu nekomentoval.

The Wall Street Journal spomína konkrétne strely Storm Shadow, ktoré sú odpaľované z ukrajinských vojenských lietadiel a majú dolet okolo 290 kilometrov.

Spojené štáty môžu obmedziť použitie týchto zbraní Ukrajinou, pretože spomínané strely využívajú americké dáta na zameranie cieľov. Strely Storm Shadow či SCALP v minulosti dodali Ukrajine Británia a Francúzsko.

Ukrajinská armáda strely Storm Shadow použila pri údere na kľúčový chemický závod na výrobu výbušnín a raketového paliva v ruskej Brjanskej oblasti, pričom rakety podľa nej úspešne prenikli ruskou protivzdušnou obranou.

Agentúra Reuters upozornila, že ukrajinské ozbrojené sily nezvyčajne spomenuli priamo strely Storm Shadow.

Bývalý americký prezident Joe Biden schválil ku koncu svojho mandátu, aby Ukrajina mohla používať strely Storm Shadow a americké strely ATACMS proti cieľom v Rusku.

Po tom, ako sa v januári vrátil do Bieleho domu Trump, Pentagon podľa denníka zaviedol procedúru pre schvaľovanie cezhraničných úderov s použitím amerických striel alebo rakiet, ktoré používajú dáta z USA.

V rámci tohto mechanizmu mal americký minister obrany Pete Hegseth konečné slovo v tom, či môže Ukrajina použiť relevantné západné zbrane dlhého doletu na útok na Rusko. Žiadne takéto údery neboli schválené až donedávna, keď sa právomoc posväcovať takéto útoky vrátila pod Veliteľstvo ozbrojených síl USA pre Európu, ktoré vedie generál Alexus Gtrhewich, píše denník s odvolaním sa na dvoch amerických činiteľov.

Obnovené povolenie pre používanie striel Storm Shadow síce nepredstavuje zásadnú zmenu na bojisku, pretože majú oveľa kratší dolet ako americké strely Tomahawk, a Ukrajina ich použila na útoky na Rusko už skôr, ale umožňujú Kyjevu údery na Rusko rozšíriť. Ukrajinci k úderom na ciele v Rusku používajú aj drony vlastnej výroby. (ČTK)

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa tak vyjadril po stretnutí s šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom vo Washingtone.

Szijjártó uviedol, že jeho stretnutie s Rubiom prebehlo vo vynikajúcej atmosfére, pričom sa diskutovalo aj o nadchádzajúcej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Washingtone.

Američania sa podľa Szijjártóa myšlienky mierového summitu vôbec nevzdali, otázkou je načasovanie a kedy sa dokončia prípravné práce, aby summit prebehol úspešne.

Rubio podľa slov šéfa maďarskej diplomacie povedal, že prípravy prebiehajú, ale americká strana vidí zmysel summitu len vtedy, „ak môže priniesť skutočné výsledky, ak bude mať výsledok, ktorý bude uspokojivý pre všetkých a ktorý môže priblížiť dlhodobý udržateľný mier v strednej Európe“.

Najväčšou prekážkou na ceste k mierovému samitu v Budapešti je výzva Trumpa na zmrazenie frontových línií a okamžité prímerie medzi Rusmi a Ukrajincami. Ukrajina naznačila, že túto podmienku prijme, avšak Rusi ju odmietli, píše server.

Szijjártó poprel, že by sa rokovania medzi americkým a ruským ministerstvom zahraničných vecí zastavili a podľa neho „niet pochýb o tom“, že ak sa mierový summit úspešne pripraví, uskutoční sa v Budapešti.

Oznámilo to dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Slovensko ho doteraz blokovalo.

„S potešením oznamujeme, že sme práve dostali oznámenie od zostávajúceho členského štátu, že je teraz schopný zrušiť svoju výhradu k 19. balíku sankcií,“ uviedlo dánske predsedníctvo vo vyhlásení.

Správu potvrdil aj Alexander Kováč z Úradu vlády SR. „Treba zdôrazniť, že do navrhovaných záverov Európskej rady boli zapracované všetky požiadavky Slovenska,“ uviedol.

Po tomto vyhlásení sa začal písomný postup schvaľovania Radou EÚ. „Ak nebudú vznesené žiadne námietky, balík bude prijatý zajtra (vo štvrtok) do 8.00 h,“ dodalo predsedníctvo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spaľovacie motory vymenia za súhlas so sankciami. Komisia má plán, ako ustúpiť Ficovi Čítajte 

Cieľom 19. sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine.

Navrhnuté opatrenia zahŕňajú zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska od roku 2027, zameriavajú sa na takzvanú tieňovú flotilu tankerov, ruské banky, veriteľov v Strednej Ázii a niekoľko kryptomenových búrz. Súčasťou balíka sú aj obmedzenia pohybu ruských diplomatov v rámci EÚ.

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok vyhlásila, že dohoda o novom balíku sankcií by mohla byť dosiahnutá už počas štvrtkového samitu v Bruseli. Zároveň avizovala, že po jeho prijatí by EÚ mala začať pracovať na 20. balíku protiruských sankcií.

Tvrdí, že teraz môže operovať kdekoľvek v Čiernom mori, niesť ťažšie zbrane a na zacielenie používa umelú inteligenciu.

Ukrajina používa bezpilotné námorné drony na vytlačenie ruskej vojenskej flotily z blízkosti svojho pobrežia a ničenie nepriateľskej infraštruktúry v Čiernom mori. Podľa SBU si útoky bezpilotného plavidla známeho ako „Sea Baby“ vynútili strategickú zmenu v ruských námorných operáciách.

Na demonštrácii nového modelu sa zúčastnila agentúra Associated Press. Pri ukážke boli jednotlivé varianty vybavené viacnásobným raketovým odpaľovačom a stabilizovanou guľometnou vežou. Čas a miesto z bezpečnostných dôvodov nezverejnili.

Ich dosah sa rozšíril z 1000 kilometrov na 1500 kilometrov a môžu niesť až 2000 kilogramov užitočného zaťaženia, uviedli predstavitelia SBU.

Podľa generála SBU Ivana Lukaševiča nové plavidlá s pomocou umelej inteligencie lepšie dokážu dosiahnuť cieľ, odpaľovať malé útočné drony a viacvrstvové systémy autodeštrukcie bránia ich zajatiu.

Vodné drony boli podľa SBU použité pri úspešných útokoch na 11 ruských plavidiel vrátane fregát a raketových nosičov. Ruské námorníctvo preto presunulo svoju hlavnú základňu zo Sevastopola na Kryme do vzdialenejšieho Novorossijska. Opakovane útočia aj na piliere Krymského mosta v snahe znefunkčniť ho pre ťažkú ​​vojenskú prepravu.

Program Sea Baby je čiastočne financovaný aj z verejných darov. „Tu môžeme Ukrajincom ukázať najefektívnejšie využitie peňazí, ktoré nám darovali,“ dodal Lukaševič.

„Je naozaj dôležité, aby Európska únia naďalej využívala svoj vplyv na Rusko - silu a moc, ktorú máme - s cieľom pomôcť obyvateľom Ukrajiny,“ zdôraznil írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne v rozhovore pre Bloomberg TV.

Podľa servera 444.hu maďarský sa premiér Viktor Orbán na začiatku zasadnutia Európskej rady vo štvrtok dopoludnia nebude môcť zúčastniť, pretože bude mať prejav na štátny sviatok.

V jeho neprítomnosti ho zastúpi slovenský premiér Robert Fico, k čomu v stredu v Bratislave slovenský premiér povedal, že Budapešť žiada, aby záverečné vyhlásenie o Ukrajine nebolo prijaté jednomyseľne, ale všetkými 26 členskými štátmi bez Maďarska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spaľovacie motory vymenia za súhlas so sankciami. Komisia má plán, ako ustúpiť Ficovi Čítajte 

Cieľom sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a vyvinúť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vo vojne na Ukrajine.

Navrhnuté sankcie zakazujú dovoz skvapalneného plynu z Ruska od roku 2027, čo je o rok skôr, ako sa pôvodne plánovalo. Zároveň sa zameriavajú na ruské banky, veriteľov v Strednej Ázii a niekoľko kryptobúrz. (TASR)

Územie v okolí Vrbětíc, kde v roku 2014 vybuchol muničný sklad, sa bude asanovať. Po stredajšom rokovaní českej vlády to oznámil minister pre miestny rozvoj Petr Kulhánek s tým, že Česká republika navrhne Európskej únii, aby na to boli použité zmrazené ruské aktíva, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Minister podotkol, že aj po vyše desiatich rokoch je následkami výbuchu stále zasiahnuté územie s rozlohou 500 hektárov.

„Areál vo Vrběticiach bol zo strany ministerstva obrany a vnútra asanovaný, uvedený do štandardného stavu, avšak 500 hektárov okolitých plôch je výbuchom zasiahnutých aj po dekáde. Územie je zamorené výbušninami a vojenským materiálom,“ podotkol.

Vláda preto schválila návrh na asanáciu týchto pozemkov, pričom v prvej fáze pôjde o hĺbkový pyrotechnický prieskum a štúdiu uskutočniteľnosti. Tá určí rozsah zamorenia, presne vymedzí dotknuté územie a odhadne náklady na druhú fázu, teda na samotnú asanáciu. Prvá fáza by podľa ministra mala stáť jednotky miliónov korún, celkovú výšku asanácie odhadol na vyššie desiatky miliónov korún.

Podľa aktuálneho plánu by mal byť projekt hradený zo štátneho rozpočtu. Podľa Kulhánka však Česko navrhne EÚ, aby na financovanie boli použité zmrazené ruské aktíva.

„Tento stav nespôsobil český štát, ale je to otázka Ruskej federácie. Bezpečnostné zložky štátu jasne potvrdili, že za výbuchmi stojí ruská vojenská rozviedka... zodpovednosť má niesť páchateľ, nie obeť,“ dodal minister.

K výbuchom dvoch muničných skladov vo Vrběticiach v Zlínskom kraji došlo v októbri a v decembri 2014. Pri prvom výbuchu zahynuli dvaja ľudia. České bezpečnostné zložky v apríli 2021 oznámili, že majú dôvodné podozrenie, že do výbuchu boli zapojení príslušníci ruskej tajnej služby GRU. Bezpečnostná informačná služba (BIS) to potvrdila v apríli 2024. (TASR)