Zelenskyj označil schôdzku s Trumpom za produktívnu

„Nepotrebujeme ani tak silu cukru, aby sme presvedčili Rusko na rokovania, ale skôr bič," povedal Stubb v rozhovore pre BBC. Všíma si to denník Ukrajinská pravda.

Cukor už Trump podľa fínskeho prezidenta Rusku dal. „Cukor bol na Aljaške," poznamenal. Fínsky líder však povedal, že je optimistický, pokiaľ ide o Trumpove schopnosti.

Prezident Fínska je presvedčený, že by sa mal použiť ekonomický tlak na to, aby Rusko išlo k rokovaciemu stolu. Stubb dodal, že ruská ekonomika sa trápi, má vyčerpané rezervy, takmer nulový rast a infláciu na úrovni 10 až 20 percent. (SITA, Ukrajinská pravda)

Podľa informácií portálu Euronews Rakúsko spoločne so Slovenskom v stredu na úrovni stálych predstaviteľov členských štátov balík zablokovali.

Ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa v pondelok stretnú v Luxemburgu, aby sfinalizovali podobu 19. balíka sankcií proti Rusku. Ten sa zameriava na ruský skvapalnený zemný plyn, ropnú infraštruktúru, takzvanú tieňovú flotilu tankerov a kryptomenové platformy, ako aj na pohyb ruských diplomatov v rámci EÚ.

Návrh na schválenie potrebuje jednohlasnú podporu všetkých 27 členských štátov.

„Rakúsko podporuje pokračujúci tlak na Rusko a v pondelok schváli 19. balík sankcií,“ napísalo vo vyhlásení rakúske ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa informácií portálu Euronews a agentúry Reuters Rakúsko balík najskôr nepodporilo, pretože žiadalo o rozmrazenie aktív ruskej spoločnosti Rasperia Trading, aby mohla zaplatiť odškodné vo výške 2,1 miliardy eur rakúskej banke Raiffeisen Bank International po prehratom súdnom procese v Moskve zo začiatku tohto roka.

Proti 19. sankčnému balíku sa na úrovni stálych predstaviteľov postavilo aj Slovensko. Euronews dáva stredajší postoj SR do súvisu s telefonátom premiéra Roberta Fica s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, o ktorom šéf slovenskej vlády informoval v stredu popoludní.

„Opakovane som Antóniovi Costovi pripomenul, že nemám záujem zaoberať sa sankčnými balíkmi proti Rusku, kým nebudem vidieť v záveroch summitu ER politické pokyny pre Európsku komisiu, ako sa vysporiadať s krízou automobilového priemyslu a vysokými cenami energií, kvôli ktorým sa európska ekonomika stáva absolútne nekonkurencieschopná,“ spresnil premiér.

„Odmietam, aby sme takéto vážne témy ‚vybavili‘ v záveroch ER všeobecnými frázami, kým pomoci Ukrajine a podpore vojny venovali detailné rozhodnutia a postoje. Oznámil som Antóniovi Costovi, že vo veci automobilového priemyslu a cien energií predložíme za vládu SR podstatne konkrétnejšie návrhy, ako sú tie, ktoré dnes môžeme vidieť v návrhu záverov,“ dodal Fico.

Podľa agentúry Reuters odvolávajúcej sa na štyroch európskych diplomatov eurokomisia v pondelok zverejní list, ktorý by mal prispieť k riešeniu výhrad Slovenska. (TASR)

Gubernátor Radij Chabirov napísal, že „pomerne silný výbuch zničil jednu z budov“ v areáli chemickej továrne Avangard a zabil tri ženy. Ďalších päť ľudí bolo zranených a hospitalizovaných, dvaja z nich vo vážnom stave.

Závod „vykonáva dôležitú štátom poverenú misiu“ a „manipuluje s výbušnými materiálmi“, povedal Chabirov. Dodal, že príčinu výbuchu posudzujú experti.

Príčinu nehody vyšetrujú príslušné orgány. Pracovníci boli evakuovaní a na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Nemocnica v Sterlitamaku funguje v špeciálnom režime.

Podľa niektorých médií došlo k výbuchu v dusíkovej jednotke počas pokusu o jej reštartovanie.

Podnik v Sterlitamaku vlastní štátny priemyselný konglomerát Rostec. Okrem chemických produktov vyrába výbušniny a zaoberá sa likvidáciou munície. Začiatkom roka 2024 naň Európska únia uvalila sankcie.

Pred mesiacom v Baškirsku ukrajinské drony zasiahli veľkú ropnú rafinériu Gazpromu v rámci protiofenzívy zameranej na ruské energetické príjmy používané na financovanie armády. Chabirov v tom čase potvrdil, že rafinériu zasiahli dva drony.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti YouGov, ktorý si objednala agentúra DPA.

Až 79 percent respondentov úplne alebo čiastočne súhlasí s tým, že zostreľovanie dronov je rozumné opatrenie, proti možnosti ich zostrelenia bolo 6 percent. Reprezentatívny prieskum na vzorke 2256 ľudí sa uskutočnil od 10. do 13. októbra.

Po sérii pozorovaní dronov v blízkosti letísk v Nemecku a ich následnom uzatváraní vláda urýchlila plány na zlepšenie obrany proti dronom. Špeciálne jednotky spolkovej polície majú byť do konca tohto roka doplnené aj o jednotku na protidronovú obranu.

Minister vnútra Alexander Dobrindt tiež trvá na zmene zákona, aby ozbrojené sily mohli poskytovať pomoc v prípade pozorovaní vojenských dronov v krajine.

Viac ako dve tretiny (69 percent) respondentov v prieskume uviedlo, že sú zásadne znepokojení nedávnymi pozorovaniami dronov. Ďalších 14 percent sa tým neznepokojuje a 15 percent zastáva v tejto otázke neutrálne stanovisko.

Oficiálne stále nie je známe, kto je zodpovedný za prelety dronov nad letiskom v Mníchove začiatkom tohto mesiaca. Spolkový kancelár Merz v rozhovore pre televíziu ARD uviedol, že „v každom prípade ich pravdepodobne významná časť pochádza z Ruska“.

Viac ako polovica opýtaných s týmto hodnotením súhlasí a považuje zapojenie Ruska za do istej miery pravdepodobné alebo veľmi pravdepodobné (58 percent). Naopak, 19 percent to považuje za do istej miery nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné. Kremeľ obvinenia zo zodpovednosti za prelety dronov odmieta. (TASR)

Nočný ruský útok mieril na sever, juh, východ aj stred Ukrajiny. Rusko ráno zaútočilo aj na Poltavskú oblasť, ktorej guvernér uviedol, že útok si nevyžiadal žiadne obete.

Server The Kyiv Independent napísal, že ukrajinské drony v noci zaútočili na elektrickú rozvodňu v ruskej Ulianovskej oblasti.

Elektrická rozvodňa v obci Veškajma v ruskej Ulianovskej oblasti sa ocitla v plameňoch po nočnom útoku ukrajinských dronov, informovali aj ruské kanály na sieti Telegram. Rovnomennú rozvodňu vlastní najväčšia ruská energetická spoločnosť Rosseti.

Ukrajina zintenzívnila diaľkové útoky na ruskú ropnú, plynovú a energetickú infraštruktúru, ktorá je kľúčovým zdrojom príjmov Moskvy a ktorá pomáha financovať jej inváziu na Ukrajinu.

Rozvodňa Veškajma sa nachádza viac ako 900 kilometrov východne od hranice medzi Ruskom a Ukrajinou. (ČTK)

Portál Axios sa odvoláva na dva nemenované zdroje oboznámené s obsahom stretnutia oboch prezidentov.

Portál Axios konštatuje, že Zelenskyj dúfal, že z Washingtonu odíde s prísľubom nových zbraní pre Ukrajinu, no ukázalo sa, že Trump bol deň po dlhom telefonickom rozhovore s Putinom v úplne inom rozpoložení.

Podľa zdrojov z Axiosu Trump jasne povedal, že jeho prioritou je teraz diplomacia a verí, že poskytnutie rakiet Tomahawk Kyjevu by ju mohlo podkopať.

Jeden zo zdrojov uviedol, že stretnutie prezidentov „nebolo jednoduché“, iný ho dokonca označil za „zlé“. „Nikto nekričal, ale Trump bol tvrdý,“ povedal jeden zdroj. V niektorých momentoch bolo rokovanie „trochu emotívne“, dodal.

Zelenskyj po stretnutí s Trumpom povedal, že rokovali aj o dodaní rakiet dlhého doletu, dohodli sa však, že o tom zatiaľ nebudú verejne hovoriť, pretože USA nechcú eskaláciu konfliktu. (TASR)