Rozvojovú pomoc škrtol Trump sadisticky, vraví expert. Môže to mať milióny obetí

Vyjadril sa tak na stretnutí v Bielom dome s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem.

„Jedná sa enormné sankcie... A dúfame, že nebudú trvať dlho. Dúfame, že vojna sa skončí,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Trump podľa vlastných slov „cítil, že nastal čas“ na uvalenie nových sankcií. AFP pripomína, že americký prezident tento krok odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine. Na stretnutí s Ruttem sa však posťažoval, že jeho rozhovory s Putinom „nikam nevedú.“

„Dúfajme, že bude rozumnejší,“ povedal Trump na adresu Putina. „A dúfajme, že aj (ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj bude rozumnejší. Viete, ako sa hovorí, na tango sú potrební dvaja,“ vyhlásil.

Šéf Bieleho domu zároveň obhajoval svoje rozhodnutie nedodať Ukrajine strely Tomahawk. Výcvik ukrajinských vojakov by totiž trval od šiestich mesiacov do jedného roka a podľa jeho slov ide o „nesmierne náročný proces“.

O dodaní týchto striel s plochou dráhou letu schopných zasiahnuť ciele hlboko v území Ruska Trump minulý piatok rokoval so Zelenským. Americký prezident však o ich dodaní Kyjevu zatiaľ nerozhodol. (TASR)

Večer to oznámil minister financií USA Scott Bessent, podľa ktorého tieto firmy „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

Sankcie podľa amerického ministerstva zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny na Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.

„Teraz je čas zastaviť zabíjanie a okamžite vyhlásiť prímerie,“ uviedol Bessent. „Vzhľadom na odmietavý postoj (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina k ukončeniu tejto nezmyselnej vojny, ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, ktoré financujú vojenskú mašinériu Kremľa. Ministerstvo financií je pripravené v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na podporu úsilia (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa ukončiť ďalšiu vojnu. Vyzývame našich spojencov, aby sa k nám pridali a dodržiavali tieto sankcie,“ dodal.

Trump uvalenie nových sankcií na Rusko odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine, pripomína AFP.

Bessent krátko pred uvalením sankcií v rozhovore pre televíziu Fox Business povedal, že „prezident Putin neprišiel na rokovania s úprimným a otvoreným prístupom“ a uviedol, že Trump je sklamaný z toho v akom štádiu sa momentálne mierové rokovania nachádzajú.

Uvalenie sankcií zo strany USA prichádza krátko po tom, čo sa členské krajiny EÚ dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku. (TASR)

Denník sa odvoláva na nemenovaných amerických predstaviteľov. Rozhodnutie podľa nich umožní Kyjevu zintenzívniť útoky na ciele v Rusku a zvýšiť tlak na Kremeľ. Pentagon informáciu nekomentoval.

The Wall Street Journal spomína konkrétne strely Storm Shadow, ktoré sú odpaľované z ukrajinských vojenských lietadiel a majú dolet okolo 290 kilometrov.

Spojené štáty môžu obmedziť použitie týchto zbraní Ukrajinou, pretože spomínané strely využívajú americké dáta na zameranie cieľov. Strely Storm Shadow či SCALP v minulosti dodali Ukrajine Británia a Francúzsko.

Ukrajinská armáda strely Storm Shadow použila pri údere na kľúčový chemický závod na výrobu výbušnín a raketového paliva v ruskej Brjanskej oblasti, pričom rakety podľa nej úspešne prenikli ruskou protivzdušnou obranou.

Agentúra Reuters upozornila, že ukrajinské ozbrojené sily nezvyčajne spomenuli priamo strely Storm Shadow.

Bývalý americký prezident Joe Biden schválil ku koncu svojho mandátu, aby Ukrajina mohla používať strely Storm Shadow a americké strely ATACMS proti cieľom v Rusku.

Po tom, ako sa v januári vrátil do Bieleho domu Trump, Pentagon podľa denníka zaviedol procedúru pre schvaľovanie cezhraničných úderov s použitím amerických striel alebo rakiet, ktoré používajú dáta z USA.

V rámci tohto mechanizmu mal americký minister obrany Pete Hegseth konečné slovo v tom, či môže Ukrajina použiť relevantné západné zbrane dlhého doletu na útok na Rusko. Žiadne takéto údery neboli schválené až donedávna, keď sa právomoc posväcovať takéto útoky vrátila pod Veliteľstvo ozbrojených síl USA pre Európu, ktoré vedie generál Alexus Gtrhewich, píše denník s odvolaním sa na dvoch amerických činiteľov.

Obnovené povolenie pre používanie striel Storm Shadow síce nepredstavuje zásadnú zmenu na bojisku, pretože majú oveľa kratší dolet ako americké strely Tomahawk, a Ukrajina ich použila na útoky na Rusko už skôr, ale umožňujú Kyjevu údery na Rusko rozšíriť. Ukrajinci k úderom na ciele v Rusku používajú aj drony vlastnej výroby. (ČTK)

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa tak vyjadril po stretnutí s šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom vo Washingtone.

Szijjártó uviedol, že jeho stretnutie s Rubiom prebehlo vo vynikajúcej atmosfére, pričom sa diskutovalo aj o nadchádzajúcej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Washingtone.

Američania sa podľa Szijjártóa myšlienky mierového summitu vôbec nevzdali, otázkou je načasovanie a kedy sa dokončia prípravné práce, aby summit prebehol úspešne.

Rubio podľa slov šéfa maďarskej diplomacie povedal, že prípravy prebiehajú, ale americká strana vidí zmysel summitu len vtedy, „ak môže priniesť skutočné výsledky, ak bude mať výsledok, ktorý bude uspokojivý pre všetkých a ktorý môže priblížiť dlhodobý udržateľný mier v strednej Európe“.

Najväčšou prekážkou na ceste k mierovému samitu v Budapešti je výzva Trumpa na zmrazenie frontových línií a okamžité prímerie medzi Rusmi a Ukrajincami. Ukrajina naznačila, že túto podmienku prijme, avšak Rusi ju odmietli, píše server.

Szijjártó poprel, že by sa rokovania medzi americkým a ruským ministerstvom zahraničných vecí zastavili a podľa neho „niet pochýb o tom“, že ak sa mierový summit úspešne pripraví, uskutoční sa v Budapešti.