Šance na skoré rokovanie Trumpa a Putina sa rozplývajú

Súčasťou najnovšieho balíka sankcií Európskej únie je aj uvalenie cestovného zákazu a zmrazenie aktív rektorovi moskovskej Vysokej školy ekonomickej (Vysšaja škola ekonomiky, VŠE) Nikitovi Anisimovi.

Ten tento rok otvoril magisterský kurz o obchádzaní európskych sankcií, píše The Guardian.

Peniaze pôjdu na nákup 16 evakuačných vozidiel.

Projekt je spoločnou iniciatívou Nadácie otvorenej spoločnosti a českého fondu Darček pre Putina. Cieľom je zabezpečiť 50 vozidiel, ktoré budú zachraňovať životy priamo na fronte.

Diskusiu o Ukrajine však zatiaľ neukončili a budú v nej pokračovať neskôr.

Súčasťou dopoludňajšej časti summitu bola aj výmena názorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Ten lídrov informoval o najnovšej vlne ruských útokov zameraných na civilné ciele a ukrajinskú energetickú infraštruktúru, o finančnej situácii krajiny, ako aj o najnaliehavejších potrebách ozbrojených síl a o stave medzinárodných snáh o prímerie, doplnil zdroj pod podmienkou anonymity.

Lídri dvadsaťsedmičky počas rokovaní ale odložili diskusiu o pláne poskytnúť Ukrajine takzvanú reparačnú pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ktorá by mala byť financovaná zo zmrazených ruských aktív nachádzajúcich sa v Európe.

Pre viacero členských štátov ide o prioritu, keďže Kyjev bude v rokoch 2026 a 2027 čeliť rastúcim finančným potrebám, zatiaľ čo rozpočtoch členských štátov je nedostatok finančných prostriedkov a podpora zo strany Spojených štátov je otázna.

Európski lídri sa ale počas diskusií zhodli, že Rusko naďalej neprejavuje ochotu viesť zmysluplné rokovania o mieri. Zdôraznili preto potrebu pokračovať v tlaku na Moskvu, aby bola prinútená sadnúť si za rokovací stôl, uviedol zdroj. (TASR)

„Z radov opozície budeme Ukrajinu aj naďalej podporovať a verím, že nová česká vláda nadviaže na našu pomoc Ukrajine v čo najväčšej možnej miere,“ napísal Fiala.

Ráno pred odchodom do Bruselu povedal, že sa naňho obracajú rôzni zahraniční predstavitelia a chceli by, aby Česko pokračovalo v muničnej iniciatíve, aj keď bude mať novú vládu. Končiaci premiér verí, že budúca vláda si uvedomí význam tohto projektu a nezruší ho, ako avizovala v predvolebnej kampani.

Zelenskyj napísal, že Fialu informoval o dôsledkoch ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podotkol, že Česko už Kyjevu v tejto oblasti pomáha a s Fialom podľa jeho slov hovorili o ďalších spôsoboch podpory energetickej odolnosti Ukrajiny.

Ďalším témami rozhovoru boli podľa Zelenského spoločné obranné projekty či iniciatíva na posilnenie ochrany ukrajinského vzdušného priestoru.

S českým premiérom sa podľa prezidenta Ukrajiny zhodli na tom, že sankcie a použitie zmrazených ruských aktív musí byť zamerané na podporu Ukrajiny a jej obranyschopnosti. Fialovi a Čechom sa poďakoval za solidaritu a všetku pomoc, ktorú Ukrajine ČR poskytla.

Ďalších 12 je nezvestných, uviedol podľa agentúry AFP tunajší gubernátor Alexej Teksler. Čo bolo príčinou explózie, neoznámil, uviedol ale, že to nebol ukrajinský dronový útok.

"Podľa posledných informácií prišlo pri výbuchu vo fabrike v meste Kopéjsk o život 10 ľudí," napísal Teksler, podľa ktorého boli niektorí zranení prevezení do nemocníc s popáleninami. Na mieste pokračujú záchranné práce, požiar bol uhasený.

Ruské rafinérie a ďalšie priemyselné podniky čelia opakovane útokom ukrajinských dronov, ktoré sa tak snažia narušiť ruskú vojnovú mašinériu, ktorá pred viac ako tromi a pol rokmi začala vojnu proti Ukrajine.

Väčšina útokov ale smeruje výrazne bližšie k ukrajinským hraniciam ako do Čeljabinskej oblasti, ktorá leží na Urale.

Gubernátor v jednom zo svojich dnešných príspevkov sľúbil, že budú zistené všetky okolnosti tragédie. "Chcem znovu zdôrazniť - nejde o útok dronom," napísal tiež. (ČTK)

Navrhovaný mechanizmus na využitie zmrazených ruských aktív je podľa neho úplne legálny a spravodlivý. Podľa Zelenského Ukrajina použije významnú časť týchto aktív na nákup zbraní od spojencov.

Ukrajinský prezident dnes pred šéfmi štátov a vlád krajín EÚ hovoril o útokoch, ktorým jeho krajina v posledných dňoch čelí. Rusi podľa neho chcú, aby Ukrajina vstúpila do zimy bez elektriny.

"Väčšina ruských raketových a dronových útokov cieli na zničenie bežného života v mestách a na dedinách. Chcú donútiť ľudí utiecť, alebo žiť kompletne bez elektriny," uviedol prezident.

V súvislosti so zvýšením tlaku na Rusko hovoril aj o možnosti použiť pre pôžičku Kyjevu zmrazené ruské aktíva v Európe. Európska komisia pred pár dňami predstavila plán, ktorý podľa nej umožní na takzvanú reparačnú pôžičku Ukrajine využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez toho, aby tieto aktíva boli skonfiškované.

"Navrhovaný mechanizmus pre použitie zmrazených ruských aktív je plne legálny a spravodlivý, je založený na myšlienke, že agresor bude zodpovedný za spôsobené škody," uviedol Zelenskyj.

"Existujú obrovské finančné prostriedky, ktoré môžu podporiť odolnosť Ukrajiny a tiež prispieť k vášmu rozvoju. Plánujeme použiť významnú časť týchto prostriedkov na nákup európskych zbraní," dodal prezident v prejave.

Rusko Ukrajine odovzdalo tisíc  tiel a Ukrajina Rusku 31.

Informáciu o navrátených telách ukrajinských vojakov priniesol tiež server RBK-Ukrajina, podľa ktorého sa ukrajinské úrady pripravujú na ich identifikáciu.

Ukrajinský koordinačný štáb, ktorý má na starosti výmeny vojnových zajatcov a repatriáciu tiel zabitých vojakov, poďakoval Medzinárodnému výboru Červeného kríža za pomoc.

Zatiaľ posledná podobná výmena sa uskutočnila 18. septembra, keď sa na Ukrajinu vrátilo tisíc padlých a do Ruska 24.

V posledných mesiacoch bolo na Ukrajinu v rámci niekoľkých výmen dovezených viac ako osemtisíc prevažne neidentifikovaných tiel, čo bol výsledok rozhovorov medzi oboma stranami v Istanbule. (ČTK)