Operácia Oksana 50

Drony vyháňajú Ukrajincov z domovov a tisícky z nich boli takto prinútené opustiť celé oblasti, píše sa v správe, o ktorej v pondelok informovala agentúra Reuters. Podľa dokumentu boli naplnené znaky spáchania zločinu proti ľudskosti.

Správa Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu opisuje prípady civilistov, ktorí boli prenasledovaní na dlhé vzdialenosti dronmi s nainštalovanými kamerami. V niektorých prípadoch podľa vyšetrovateľov OSN boli na ľudí hľadajúcich úkryt zhodené zápalné bomby alebo výbušniny.

"Tieto útoky boli spáchané ako súčasť koordinovanej taktiky vyháňania civilistov a predstavujú zločin proti ľudskosti v podobe násilného presunu obyvateľstva," uvádza sa v 17-stranovej správe, ktorá má byť tento týždeň predložená Valnému zhromaždeniu OSN.

Zistenia sú založené na rozhovoroch s 226 ľuďmi vrátane obetí, svedkov, humanitárnych pracovníkov a miestnych úradov, ako aj na stovkách overených videí z internetu.

Útoky opísané v správe sa odohrali počas viac ako dvanástich mesiacov v troch regiónoch na juhu Ukrajiny, blízko frontovej línie a rieky Dneper. (ČTK)

Povedal to v exkluzívnom večernom rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1.

S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán, ktorý absolvoval v pondelok v Ríme súkromnú audienciu u pápeža Leva XIV. a pracovnú schôdzku s premiérkou Giorgiou Meloniovou, dodal, že mierový americko-ruský summit sa v Budapešti uskutoční, hoci je nateraz odložený.

Podľa slov Orbána vo svete existuje skrytá protivojnová sieť zložená z lídrov, o ktorých každý vie, že mier je pre nich najdôležitejšou vecou. Táto sieť sa sústreďuje v dvoch centrách. Jedným je mocenské centrum, kde existujú skutočné politické nástroje pre mier, a to je okolo amerického prezidenta.

„A existuje aj duchovné alebo mentálne centrum tejto siete, z ktorého politici bojujúci proti vojne znovu a znovu čerpajú energiu, motiváciu, odhodlanie, požehnanie a povzbudenie. A to je tu vo Vatikáne, priamo u Svätého Otca,“ dodal.

Maďarský premiér zdôraznil, že stretnutie s pápežom bolo skvelou príležitosťou hovoriť o Budapešti a Maďarsku. Pripomenul, že Lev XIV. už bol predtým v maďarskom hlavnom meste ako člen vatikánskej delegácie, takže Budapešť trochu pozná.

K sankciám, ktoré Spojené štáty uvalili na ruské ropné spoločnosti, Orbán povedal, že maďarskú vládu zaujíma, čo sa stane s maďarskými domácnosťami.

„Musíme bojovať o ruskú ropu a plyn. Ak bude mier, ceny energetických zdrojov pôjdu dole,“ podčiarkol s tým, že krajiny, ktoré dovážajú najviac ruských energonosičov, sú zároveň najväčšími odporcami ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Aj Američania si uvedomujú, že Maďarsko a Slovensko môžu dovážať túto ropu a zemný plyn iba z Ruska,“ uzavrel maďarský premiér. (TASR)

Spoločnosť to oznámila v pondelok, necelý týždeň po tom, čo na ňu Spojené štáty v súvislosti s vojnou na Ukrajine uvalili sankcie.

USA uvalili sankcie na Lukoil aj na ropnú spoločnosť Rosnefť, pričom minister financií Scott Bessent pri oznámení tohto kroku povedal, že tieto firmy „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

„Vzhľadom na oznámenie reštriktívnych opatrení voči spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam zo strany niektorých štátov spoločnosť oznamuje zámer predať svoje medzinárodné aktíva,“ uviedol Lukoil s tým, že proces prijímania ponúk sa už začal.

Napriek snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa aj európskych lídrov sa dosiaľ nepodarilo ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022 inváziou ruských vojsk na ukrajinské územie.

Krátko pred oznámením sankcií Trump uviedol, že plánované stretnutie so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom v Budapešti sa neuskutoční.

Tieto sankcie podľa AFP zmrazia všetky aktíva dvoch spomínaných najväčších ruských ropných spoločností v Spojených štátoch a americké firmy s nimi nemôžu obchodovať.

USA dali firmám, ktoré spolupracujú s ruskými subjektmi, jeden mesiac na to, aby prerušili tieto vzťahy. V opačnom prípade budú vystavené sekundárnym sankciám, ktoré by im znemožnili prístup k americkým bankám, obchodníkom, prepravcom a poisťovniam. (TASR)

Šéf Kremľa sa tak vyjadril v pondelok počas návštevy severokórejskej ministerky zahraničných vecí Čche Son-hui v Moskve. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Jonhap.

„Všetko ide podľa plánu,“ povedal to Putin, keď podával ruku ministerke KĽDR, vyplýva z videa zverejneného na účte Kremľa na platforme Telegram.

Čche svoju trojdňovú návštevu Ruskej federácie začala v nedeľu a podľa ruských médií navštívi aj Bielorusko.

Do Ruska pricestovala v čase, keď sa v metropole Malajzie koná 47. samit Združenia krajín juhovýchodnej Ázie, na ktorý pricestovali viacerí svetoví lídri vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V súvislosti s jeho účasťou na tomto summite sa objavili aj špekulácie o jeho možnom stretnutí so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Šéf Bieleho domu v pondelok vyhlásil, že by sa s Kimom „veľmi rád“ stretol.

Juhokórejská tlačová agentúra však konštatuje, že návšteva šéfky diplomacie KĽDR v Rusku ešte viac znižuje možnosť stretnutia Trumpa s Kimom, keďže ministerka zahraničných vecí je zvyčajne zodpovedná za diplomatické stretnutia vodcu a sprevádza ho na takýchto rokovaniach.

Čche okrem Putina rokovala aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Vyzdvihla stretnutie Kima s Putinom minulý mesiac v Pekingu na vojenskej prehliadke pri príležitosti 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny.

Toto stretnutie bolo podľa jej slov „významnou udalosťou, ktorá posunula doterajšie strategické partnerstvo medzi Severnou Kóreou a Ruskom na novú úroveň“. Vzťahy Ruska s KĽDR podľa Lavrova dostali za uplynulé takmer štyri mesiace silný impulz dosiahnutím vzájomných dohôd.

Severná Kórea a Rusko už minulý rok v júni prehĺbili vzťahy v rámci dohody o komplexnom strategickom partnerstve. Od októbra 2024 vyslal Pchjongjang približne 15-tisíc svojich vojakov do Ruska na pomoc vo vojne proti Ukrajine.

Lavrov počas stretnutia s Čchee dodal, že Rusko nikdy nezabudne na „hrdinské skutky“ severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti, ktoré podľa jeho slov „ďalej posilnia puto a priateľstvo“ medzi Ruskom a KĽDR. (TASR)

Hladina vody vo vodnej nádrži klesla o približne meter, uviedol ruský vodohospodársky úrad.

Gubernátor Belgorordskej oblasti Viačeslav Gladkov vyzval obyvateľov žijúcich v blízkosti vodnej nádrže, aby sa presunuli do dočasných ubytovacích zariadení.

„Útoky na priehradu Belgorodského vodného diela z 24. a 25. októbra poškodili odvodňovací výtok, ktorý slúži na odvod sanitárnej vody pod vodným dielom, a spôsobili aj netesnosť oboch segmentových brán.

V dôsledku poškodenia hladina vody v nádrži klesla o jeden meter. Na základe príkazu prevádzkovateľa bol v zariadení vyhlásený stav núdze a bol schválený akčný plán na vykonanie opráv,“ uviedol hovorca ruského vodohospodárskeho úradu.

Veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Ukrajiny Robert Brovdi útoky na hrádzu v nedeľu potvrdil. Dodal, že voda z vodného dela zaplavila ruské pozície v blízkosti dediny Grafovka.

Podľa ukrajinskej vlády a rezolúcie Európskeho parlamentu ruské jednotky v lete 2023 odpálili hrádzu Kachovskej vodnej nádrže, ktorú vtedy okupovali, čo vyvolalo obrovskú povodňovú vlnu.

Tá zaplavila rozsiahle oblasti v južnej časti Ukrajiny. Incident si vyžiadal mnoho obetí. Rusko tvrdilo, že za poškodením priehrady bola Ukrajina.

Medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky na priehrady alebo iné stavby, ktorých poškodenie by mohlo mať ničivé následky – pokiaľ sa však nepoužívajú na svoje bežné účely, ale na podporu vojenských operácií. (TASR)

S odvolaním sa na server vg.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa správy talianskej vlády stretnutie poskytlo príležitosť na zhodnotenie bilaterálnych vzťahov a aktuálnej medzinárodnej situácie, najmä s ohľadom na situáciu na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe a európsku agendu.

Na stretnutí sa diskutovalo aj o inovatívnom a efektívnom riadení migrácie, ako aj o Európskom bezpečnostnom akčnom nástroji.

Maďarský ministerský predseda z rokovacej agendy vyzdvihol otázku emisných pravidiel EÚ a konkurencieschopnosti, píše vg.hu.

Orbán pred stretnutím pre taliansky denník La Repubblica povedal, že americký prezident Donald Trump uvalením sankcií na ruské ropné spoločnosti urobil chybu.

Dodal, že Trumpa chce presvedčiť, aby sankcie zrušil.

„Čoskoro budem vo Washingtone, aby som to osobne prediskutoval s prezidentom Trumpom. Naším cieľom je vybudovať udržateľný systém pre maďarskú ekonomiku. Maďarsko je veľmi závislé od ruskej ropy a plynu. Bez nich by ceny energií prudko vzrástli a mohol by nastať aj problém s dodávkami energií,“ povedal Orbán pre taliansky denník.

Maďarský premiér sa dopoludnia stretol na súkromnej audiencii s pápežom Levom XIV. (TASR)

Na porade sa zúčastnili aj výrobcovia zbraní.

Zelenskyj pripomenul, že za ruskú vojnu proti Ukrajine už platia cenu ruské rafinérie, ktoré sa stali terčom ukrajinských úderov.

"Analyzovali sme účinnosť našich úderov ďalekého dosahu za určité obdobie a dosiahnuté výsledky. Ruské spracovanie ropy už platí za vojnu hmatateľnú cenu a zaplatí ešte viac," napísal Zelenskyj o stanovení nových cieľov na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajina aktívne využíva svoje drony ďalekého doletu a strely s plochou dráhou lety na napádanie strategicky dôležitých objektov v Rusku, poznamenal server RBK-Ukrajina. Pripomenul, že ukrajinské sily podľa generálneho štábu v noci na 23. októbra poškodili jednu z najväčších ruských rafinérií v Riazani a o dva dni skôr britskými strelami Storm Shadow zasiahli v Brianskej oblasti chemický závod vyrábajúci výbušniny a raketové palivo.

Ukrajinská armáda útoky na objekty ruského ropného priemyslu podniká od leta pravidelne a označuje ich za vojenské ciele zabezpečujúce potreby ruskej armády vo vojne proti Ukrajine.

Zelenskyj sa v pondelok zmienil aj o nových potrebách posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany v podmienkach, keď krajina čelí ruským útokom na infraštruktúru a energetické zariadenia.

"Partneri majú potrebné systémy a je dôležité, aby ukrajinská diplomacia aktívnejšie pripravovala vhodné riešenia," poznamenal prezident. (ČTK)

Uviedol to v pondelok fínsky verejnoprávny vysielateľ Yle. Odborníci zároveň varovali, že starnúce plavidlá, ktoré Rusko využíva na obchádzanie obmedzení vývozu ropy, zvyšujú riziko jej úniku.

Minulý týždeň pridala EÚ a na svoj sankčný zoznam viac ako sto ďalších tankerov v rámci nového balíka sankcií.

Podľa odborníkov, ktorých oslovil Yle, lode predstavujú „časovanú ekologickú bombu“. Zo všetkých tankerov, ktoré identifikovalo fínske médium, malo len šesť menej ako 15 rokov.

„Riziko environmentálnych nehôd, najmä v Baltskom mori a obzvlášť vo Fínskom zálive, je jednoznačne na zvýšenej úrovni. Dôvodom je zlý technický stav starých lodí z tieňovej flotily v kombinácii s rušením satelitnej navigácie,“ povedal šéf námornej bezpečnosti fínskej pohraničnej stráže Mikko Hirvi.

Podľa Hirviho by prípadná havária s únikom ropy mohla Fínsku spôsobiť „veľmi značné náklady“ v závislosti od jej rozsahu. (SITA)