Orbán aj Fico môžu mať pre Trumpov krok problém

V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Ako možno viete, úprimná snaha prezidenta Trumpa vyriešiť všetky konflikty, vrátane toho týkajúceho sa Ukrajiny, vyvoláva len pozitívne pocity a Putin o tom opakovane hovoril,“ povedal Peskov.

„Niekedy je však takáto nadmerná rýchlosť v ostrom kontraste s realitou, pretože konflikt ako ten na Ukrajine má zložité základné príčiny a je tak komplexný, že ho nie je možné vyriešiť zo dňa na deň,“ vysvetlil.

Podľa hovorcu je tiež nesprávne hovoriť o zrušení avizovaného stretnutia medzi Trumpom a Putinom. Peskov tvrdí, že o termíne stretnutia sa zatiaľ nerozhodlo.

Peskov sa tiež vyjadril k novým sankciám, ktoré v stredu Spojené štáty uvalili na najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Tento krok zo strany Washingtonu podľa neho komplikuje obnovenie vzťahov medzi oboma krajinami. (TASR)

„Hľadajme cesty, ako sa to dá,“ povedal v relácii Politika 24.

Očakáva návrh Európskej komisie, ako by to konkrétne vyzeralo a aké by boli riziká. Povedal, že rozumie aj obavám belgického premiéra, ktorý sa obáva prípadných arbitráži a chce, aby sa ostatné štáty podieľali na zodpovednosti.

„Odmietam, aby sa Slovensko zúčastnilo na akejkoľvek finančnej schéme, ktorá má pomôcť Ukrajine zvládať vojnu a vojenské potreby,“ povedal premiér.

Odmieta sa skladať alebo dávať garancie na pôžičku pre Ukrajinu. „Odmietam aby sa Slovenko zúčastnilo na akejkoľvek finančnej scéme, ktorá by pomohla Ukrajine zvládať vojenské výdavky,“ povedal premiér.

Kritizuje aj zámer EÚ skonfiškovať zmrazené ruské aktíva vo výške 140 miliárd eur.

„Hrozilo by nám obrovské množstvo medzinárodných právnych sporov," vraví Fico s tým, že Rusko by mohlo krok opätovať a skonfiškovať budovy či lode, ktoré patria európskym štátom.

Slovensko bude podľa neho Ukrajine pomáhať v zdravotníckej pomoci či pri odmíňovaní, ale nebude financovať vojenské potreby Ukrajine. „Zadarmo nepôjde žiadna smrtiaca zbraň na Ukrajinu,“ povedal Fico. Predávať muníciu však Slovensko bude aj naďalej.

Premiér nevylučuje, že k téme by mohla byť zvolaná aj mimoriadna schôdza parlamentu.

Informoval o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova podľa ktorého si ruský prezident v prítomnosti šéfa generálneho štábu Valerija Gerasimova a ďalších veliteľov vypočul hlásenie o situácii.

Gerasimov Putinovi okrem iného povedal, že ruské sily obkľúčili strategický Pokrovsk, a informoval ho o teste novej medzikontinentálnej strely Burevestnik.

Podľa Peskova sa tak Putin napríklad dozvedel, že proti ruským jednotkám v okolí ukrajinského mesta Kupjansk stojí približne päťtisíc ukrajinských vojakov. V Pokrovsku, ktorý prokremeľské médiá označujú ruským názvom Krasnoarmejsk, sa podľa TASS bráni okolo 5500 príslušníkov ukrajinskej armády

Ktoré presne veliteľstvo ruský prezident navštívil, ani kedy sa tak konkrétne stalo, ruské médiá neuvádzajú. "Vojaci vrchnému veliteľovi predložili kompletnú informáciu o dianí na fronte," poznamenal Peskov.

Podľa TASS šéf štábu Gerasimov pri stretnutí s Putinom uviedol, že ruské jednotky obkľúčili ukrajinské sily v Pokrovsku. Predchádzala tomu podľa neho sústredená delostrelecká paľba do hĺbky ukrajinskej obrany a tiež "zabezpečenie izolácie oblasti bojov".

Podobné oznámenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov, ukrajinská armáda na slová ruského generála zatiaľ nereagovala.

Gerasimov tiež podľa Reuters Putina informoval, že Rusko otestovalo novú medzikontinentálnu strelu s plochou dráhou letu a jadrovým pohonom označovanú ako Burevestnik.

Zbraň údajne preletela 14-tisíc kilometrov a vo vzduchu sa udržala približne 15 hodín, uviedol generál. Ruské oznámenie o teste strely prichádza v čase, keď Spojené štáty pozastavili, ale neukončili, diskusie s Ukrajinou o možnom poskytnutí amerických striel s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré by napadnutej krajine umožnili zasahovať ciele hlboko v ruskom tyle.

O získanie Pokrovska sa ruské sily snažia už niekoľko mesiacov, v posledných dňoch sa im podľa analytikov ukrajinského serveru DeepState zrejme podarilo preniknúť do južnej časti mesta.

(zdroj: DeepState)

Medzi mŕtvymi je aj 19-ročné dievča a jej 46-ročná matka, oznámil podľa agentúry AP minister vnútra Ihor Klymenko.

Podľa skoršieho vyjadrenia starostu hlavného mesta Vitalija Klička boli zasiahnuté dva výškové obytné domy.

Niektorí zranení v Kyjeve boli ošetrení na mieste, ďalší museli byť prevezení do nemocnice, napísala kyjevská správa bez bližších podrobností.

Kličko uviedol, že v rozľahlej Desňanskej štvrti ukrajinského hlavného mesta záchranné zložky zasahujú pri deväťposchodovom dome, kde bolo zasiahnuté druhé a tretie poschodie, a tiež pri 16-poschodovej budove, na ktorú dopadli trosky, zrejme zostreleného ruského dronu.

Letisko aj hraničné priechody zostali zatvorené do 01.00 h SELČ.

Prelety balónov narušili prevádzku letiska vo Vilniuse už štvrtýkrát v tomto mesiaci, naposledy v piatok. Začiatkom októbra ich do litovského vzdušného priestoru vstúpilo približne 25. Premiérka Inga Ruginiené v stredu uviedla, že jej krajina uzavrie s Bieloruskom hranice, ak sa podobný prípad zopakuje.

Meteorologické balóny používajú pašeráci pri pašovaní bieloruských cigariet, aby ich následne mohli predávať v Európskej únii, kde sú tabakové výrobky drahšie.

Litva však okrem pašerákov viní aj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že túto ich činnosť nezastavil. Vlani zaznamenala 966 takýchto balónov a v tomto roku vyše 540. Litovská pohraničná stráž má od minulého roka právo ich zostreliť.

Litva je členom EÚ a NATO. Narušenie jej vzdušného priestoru je citlivou otázkou po tom, čo v júli na jej územie z Bieloruska vstúpilo niekoľko podozrivých ruských dronov vrátane jedného, ktorý prevážal výbušniny.

Reuters pripomína, že vzdušný priestor európskych členov NATO v posledných týždňoch opakovane narúšali neznáme drony alebo ruské vojenské lietadlá. Takéto incidentu hlásili škandinávske krajiny, Nemecko, pobaltské štáty, Rumunsko či Poľsko. (TASR)

Ukrajinský prezident počíta s tým, že ich získajú celkovo 150. Na tom, že Ukrajina od Švédska kúpi 100 až 150 bojových lietadiel JAS-39 Gripen, sa obe krajiny dohodli v uplynulom týždni.

"Spolu so Švédskom Ukrajina výrazne zvýši počet svojich bojových lietadiel. Je to ambiciózny cieľ a musí ho byť dosiahnutý," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X s tým, že dohodu označil za historický krok.

"Gripeny pre Ukrajinu sú súčasťou našich bezpečnostných záruk," poznamenal ukrajinský prezident.

Zelenskyj v stredu Švédsko aj navštívil a so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom zamieril do fabriky firmy Saab, kde sa stíhačky vyrábajú.

Kristersson potom na tlačovej konferencii oznámil, že obe krajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v leteckej obrane, ktorá zahŕňa aj možnosť predaja 100 až 150 nových Gripenov v najmodernejšej verzii E.

Ukrajinskí piloti už podľa agentúry Reuters vo Švédsku boli, aby si stroje vyskúšali.

Lietadlá JAS-39 Gripen sú v prevádzke od roku 1996 a firma Saab ich doteraz vyrobila približne 280. Švédska vláda si objednala 60 modelov verzie E a firma Saab zvyšuje kapacitu vo fabrike Linköpingu v snahe vyrábať počas niekoľkých rokov 20 až 30 týchto lietadiel ročne. Saab vyrába Gripeny aj v Brazílii. (ČTK)

"Viete, musíme uzavrieť dohodu, nebudem strácať svoj čas," povedal Trump novinárom pri medzipristátí v katarskej Dauhe na ceste do juhovýchodnej Ázie.

„Vždy som mal skvelý vzťah s Vladimirom Putinom, ale toto bolo veľké sklamanie,“ povedal Trump. Ako dodal, myslel si, že dosiahnuť prímerie na Ukrajine sa podarí ešte pred podpísaním dohody o ukončení vojny v Pásme Gazy. (ČTK)