Taliansky súd opätovne povolil vydanie Ukrajinca podozrivého v kauze Nord Stream

Podľa bulharskej vlády ide o jednu z najväčších investícií do obranného priemyslu krajiny, ktorá prispeje k snahám Európskej únie a NATO posilniť obrannú autonómiu Európy.

Bulharská štátna zbrojárska spoločnosť VMZ a nemecká firma sa dohodli na výstavbe závodu v bulharskom meste Sopot, ktorý bude vyrábať strelný prach, 155-milimetrové delostrelecké granáty a cvičnú muníciu.

Obe spoločnosti plánujú investovať do výstavby zariadenia viac ako jednu miliardu eur, pričom továreň by mala byť v prevádzke do 14 mesiacov.

„V Bulharsku budeme ročne vyrábať 150-tisíc cvičných projektilov a približne 100-tisíc kusov 155-milimetrovej munície nielen pre Bulharsko ale aj na export,“ uviedol šéf Rheinmetallu Armin Papperger. Továreň by mala vytvoriť približne tisíc pracovných miest. (SITA)

Prvá takáto jednotka na ochranu pred bezpilotnými lietadlami a diverznými akciami vzniká v Leningradskej oblasti.

Alexander Drozdenko, gubernátor tohto regiónu ležiaceho v okolí Petrohradu, uviedol, že podľa plánu v prvej etape táto jednotka bude mať 105 členov. K dispozícii podľa neho budú mať strelné zbrane, terénne autá a rušičky dronov.

Vzniká na základe návrhu zákona o zapojení rezervistov do ochrany kriticky dôležitých objektov, ktorým sa v najbližšom čase bude zaoberať Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu.

Podľa Kommersantu zástupca ruského generálneho štábu Vladimir Cimljanskij povedal, že sa počíta so zapojením príslušníkov záloh výlučne v tej oblasti, kde žijú, a s ich nasadením predovšetkým proti bezpilotným lietadlám. Predpokladá sa, že poslanci budú o zákone rokovať tento týždeň, avšak v Leningradskej oblasti s prípravou jednotky začali skôr na základe predbežného povolenia z ministerstva obrany.

Agentúra DPA píše, že táto jednotka bude znamenať posilnenie protivzdušnej obrany v regióne, ktorého dôležité prístavy, energetická infraštruktúra a priemyselné podniky sa niekoľkokrát stali cieľom ukrajinských dronov.

Ukrajina uvádza, že účelom jej úderov proti cieľom v Rusku je obmedziť bojaschopnosť nepriateľa a oslabiť jeho možnosti financovať vojnu predajom nerastných surovín, ako je ropa a zemný plyn.

Počet dronových útokov, ktoré proti sebe obe krajiny podnikajú, rastie. Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu podľa DPA povedal, že ešte pred dvoma rokmi boli ukrajinské dronové útoky ojedinelými prípadmi, zatiaľ čo teraz sú ich stovky.

Ich cieľom je v čoraz väčšej miere Povolžský federálny okruh na juhovýchode európskej časti Ruska, kde sa nachádzajú strategicky dôležité zbrojné podniky.

Šojgu varoval, že výpadky v dopravnej infraštruktúre, napríklad v prevádzke železnice, by mohli mať závažné dôsledky pre zásobovanie zabezpečujúce vojnové potreby. Pre lepšiu ochranu dôležitých objektov by mali vzniknúť dobrovoľnícke skupiny, povedal tiež Šojgu, ktorý do vlaňajšieho mája viedol ruské ministerstvo obrany. Takúto myšlienku podľa neho podporuje Putin. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP. Na štvrtok je naplánovaná schôdzka Trumpa so Siem v Južnej Kórei.

"Ak prezident Trump dokáže konať, urobiť rozhodnutie a dosiahnuť porozumenie s Čínou ohľadom obmedzenia dovozu ruských energií, bude to, myslím, pomoc pre nás všetkých," povedal dnes Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

AFP píše, že Trump sa pokúšal využiť svoje osobné vzťahy, ktoré ho podľa neho spájajú s Putinom, a dohodnúť sa s ním na ukončení vojny proti Ukrajine, jeho snahy však zatiaľ žiadny pokrok nepriniesli.

Spojené štáty minulý týždeň uvalili sankcie na dve najväčšie ruské spoločnosti a vytvárajú tlak na najväčších odberateľov ruskej ropy, Čínu a Indiu, aby množstvo nakupovanej suroviny znížili. Podľa Spojených štátov aj podľa Ukrajiny predajom energetických surovín Rusko financuje štvrtým rokom trvajúcu vojnu proti susednej krajine.

"Podporujeme americkú politiku, ktorej cieľom je využiť akékoľvek príležitosti na obmedzenie ponuky energetických surovín z Ruska," povedal Zelenskyj. Týka sa to podľa neho aj európskej bezpečnosti.

Zelenskyj tiež oznámil, že sa zrejme v piatok alebo v sobotu stretnú zástupcovia Ukrajiny a Európskej únie, aby prerokovali plán možného prímeria vo vojne s Ruskom. "Nie je to plán na ukončenie vojny. Najskôr treba prímerie," povedal Zelenskyj. Ide podľa neho o plán, ako začať diplomatické rokovania. (ČTK)

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

K útoku došlo ešte 13. októbra v oblasti Dnipra. Die Welt o ňom informoval až v pondelok, pričom zverejnil video, ktoré ho zachytáva.

Jeden zo zranených novinárov, Ibrahim Naber, uviedol, že k útoku došlo v oblasti vzdialenej 25 až 30 kilometrov od frontovej línie, nad ktorou prelietajú ruské kamikadze drony. Tieto lacné a masovo používané bezpilotné lietadlá možno rozpoznať podľa ich charakteristického „vrčania“, ktoré sa pre ukrajinských vojakov stalo stelesnením neustálej hrozby, napísal Die Welt.

Niekoľko minút pred útokom novinári robili rozhovory s vojakmi z jednotky protivzdušnej obrany a v čase útoku boli len niekoľko metrov od nich. Naber tiež poznamenal, že on i jeho kolegovia mali počas natáčania rozhovorov na sebe identifikačné označenia, že sú novinári.

Pri útoku zahynul jeden z troch ukrajinských vojakov. Ďalší ukrajinský vojak bol vážne zranený. Pokiaľ ide o členov tímu Die Welt, produkčný Ivan utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu. Kameraman Viktor a samotný Naber utrpeli ľahké zranenia, doplnil spravodajský web Hromadske.

Naber na sociálnych sieťach oznámil, že spustil zbierku pre ukrajinského vojaka, ktorému po ruskom útoku amputovali nohu. (TASR)

Podľa agentúry MTI to povedal v utorok v Minsku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po konzultáciách so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Po mojich rokovaniach vo Washingtone minulý týždeň je dobrou správou, že aj Rusi sú pripravení udržiavať dialóg na vysokej úrovni s Američanmi. Je to dobrá správa pre nás, pretože s istotou vieme, že pokiaľ medzi Američanmi a Rusmi existuje dialóg na vysokej úrovni, existuje nádej na mier,“ cituje MTI Szijjártóa.

Podľa jeho slov z rokovania s ruským ministrom v Minsku ďalej vyplynulo, že Moskva je pripravená na stretnutie lídrov po riadnej príprave a niet pochýb o tom, že ak sa uskutoční mierový samit, tak sa bude konať v Budapešti.

Szijjártó podotkol, že maďarská vláda nie je priaznivcom vzájomného posielania si správ, najmä nie v takých dôležitých otázkach, ako sú dodávky energií, takže predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude osobne diskutovať o možných dôsledkoch nových sankcií oznámených Spojenými štátmi s Trumpom vo Washingtone na budúci týždeň.

Schôdzka Lavrova a Szijjártóa sa konala na pôde 3. minskej medzinárodnej konferencie o eurázijskej bezpečnosti. Na tejto konferencii v Minsku sa zúčastnili delegácie zo 48 krajín spolu so zástupcami siedmich medzinárodných organizácií. Medzi zahraničnými hosťami bola aj severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui. (TASR)

Zároveň nariadil pokračovať v zvyšovaní výroby dronov, potom do konca roka sa má podľa neho dosiahnuť, aby domáca produkcia zbraní a munície pokrývala aspoň 50 percent potrieb ozbrojených síl.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Plán začať vyvážať niektoré prebytočné typy zbraní avizoval Zelenskyj ešte v septembri. Cieľom je výťažkami z predaja financovať domácu vojenskú výrobu, predovšetkým vybavenie, ktoré sa osvedčilo pri útokoch v hĺbke Ruska.

Už vtedy spomenul niekoľko potenciálnych kupcov vrátane USA, európskych krajín a ďalších partnerov, ktorí majú o ukrajinské zbrane záujem a od ktorých získal Kyjev rôzne formy podpory.

Ukrajinský prezident v uplynulých mesiacoch pri niekoľkých príležitostiach ponúkol predaj ukrajinských bezpilotných lietadiel Spojeným štátom, no tieto návrhy sa doposiaľ nepodarilo zrealizovať.

Agentúra AFP prednedávnom napísala, že hoci je Ukrajina od začiatku ruskej invázie v roku 2022 značne závislá od financovania a dodávok zbraní od západných krajín, napriek pokračujúcej vojne si vybudovala vlastnú domácu výrobu zbraní a rôznych útočných systémov, najmä dronov.

Doteraz sa odvody v Rusku konali na jar a na jeseň, uviedla agentúra AP s tým, že týmto zákonom sa branná povinnosť prakticky mení na trvalý proces.

Po schválení návrhu zákona hornou komorou parlamentu - Radou federácie - a jeho podpísaním prezidentom Vladimirom Putinom budú vojenské správy môcť predvolávať brancov na lekárske prehliadky a ďalšie úkony kedykoľvek počas roka.

Autori návrhu zákona tvrdia, že cieľom opatrenia je zmierniť tlak na vojenské úrady a zefektívniť ich činnosť, ktorá zahŕňa vykonávanie lekárskych prehliadok a prideľovanie brancov do rôznych vojenských zložiek.

Aj keď návrh zákona zmení odvody na celoročný proces, stanovuje, že branci nastúpia do služby v armáde ako doteraz - v stanovených mesiacoch. Armáda doteraz počas každého kola odvodov zvykla povolať 130-tisíc až 160-tisíc brancov.

Povinnosť odslúžiť v armáde jeden rok majú v Rusku všetci muži vo veku od 18 do 30 rokov. Mnohí sa odvodu vyhýbajú využitím odkladov udeľovaných študentom, osobám s chronickými chorobami či z iných dôvodov.

V rámci snahy bojovať proti vyhýbaniu sa odvodom začiatkom tohto roka v Rusku spustili elektronický register brancov, ktorí tak v niektorých ruských regiónoch dostávajú online predvolania na vojenskú správu. Schválená bola aj séria právnych obmedzení pre tých, ktorí tieto predvolania ignorujú - vrátane zákazu bankových transakcií, pozastavenia platnosti vodičských preukazov a blokovania ciest do zahraničia.

Ruské úrady tvrdia, že ruská armáda do bojov na Ukrajine brancov nenasadzuje - bojujú tam dobrovoľníci a záložníci, ktorí boli mobilizovaní. Aktivisti za ľudské práva a médiá však tvrdia, že armáda sa snaží mnohých brancov dotlačiť k tomu, aby s armádou podpísali zmluvy o vojenskej službe ako dobrovoľníci.

Vo februári 2022, keď sa rozkazom ruského prezidenta Vladimira Putina začala vojna na Ukrajine, malo Rusko armádu s miliónom vojakov.

S pokračujúcimi bojmi sa početnosť ruskej armády zvyšovala. Vlani Putin nariadil zvýšenie počtu aktívnych vojakov o 180-tisíc - na 1,5 milióna. V septembri vyhlásil, že ruská armáda má viac ako 700-tisíc vojakov bojujúcich na Ukrajine.

Na jeseň 2022 Putin nariadil „čiastočnú mobilizáciu“ asi 300-tisíc záložníkov. Tento nepopulárny krok mal za následok emigráciu státisícov mužov, ktorí sa takto vyhli povolaniu do vojenskej služby.

Putinov výnos o čiastočnej mobilizácii síce umožňuje povolanie ďalších záložníkov, ale medzičasom Kremeľ zmenil kurz a zameral sa na posilnenie armády službou dobrovoľníkov, ktorým ponúkajú relatívne vysoký žold i ďalšie výhody.

Podľa ruských úradov sa v roku 2024 k dobrovoľníkom pripojilo približne 440-tisíc osôb a ďalších 336-tisíc podpísalo zmluvy s armádou tento rok.

Snahy Kremľa o zvýšenie počtu vojakov ruskej armády prišli v čase, keď Putin nevyhovel požiadavke amerického prezidenta Donalda Trumpa na urýchlené prímerie na Ukrajine a nekorigoval ani maximalistické požiadavky Kremľa, ktoré zahŕňajú stiahnutie sa Ukrajiny zo štyroch regiónov, ktoré Rusko síce anektovalo, ale vojensky úplne neobsadilo. Kyjev i jeho západní spojenci tieto Putinove požiadavky odmietli. (TASR)

Väčšinou ide o dočasnú a slabo platenú prácu alebo o prácu pre okupačné úrady. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to ukrajinské Centrum národného odporu (NRC).

Viac ako 3-tisíc podnikov v častiach Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré okupuje ruská armáda, úplne ukončilo svoju činnosť.

Miestne zdroje pre NRC uviedli, že časť ľudí je nútená pracovať na výstavbe obranných štruktúr alebo v opravárenských jednotkách, ktoré sú podriadené ruskej armáde. Platby za tento druh práce často meškajú alebo sú vo forme potravinových balíčkov.

„Ekonomika regiónu je prakticky zničená. Priemysel sa neobnovuje, neexistujú žiadne nové investície a všetky zdroje smerujú výlučne na vojenské potreby,“ poznamenalo Centrum národného odporu. (SITA)