Google chce sprevádzkovať odstavenú jadrovú elektráreň, poháňať bude AI systémy

Prvá takáto jednotka na ochranu pred bezpilotnými lietadlami a diverznými akciami vzniká v Leningradskej oblasti.

Alexander Drozdenko, gubernátor tohto regiónu ležiaceho v okolí Petrohradu, uviedol, že podľa plánu v prvej etape táto jednotka bude mať 105 členov. K dispozícii podľa neho budú mať strelné zbrane, terénne autá a rušičky dronov.

Vzniká na základe návrhu zákona o zapojení rezervistov do ochrany kriticky dôležitých objektov, ktorým sa v najbližšom čase bude zaoberať Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu.

Podľa Kommersantu zástupca ruského generálneho štábu Vladimir Cimljanskij povedal, že sa počíta so zapojením príslušníkov záloh výlučne v tej oblasti, kde žijú, a s ich nasadením predovšetkým proti bezpilotným lietadlám. Predpokladá sa, že poslanci budú o zákone rokovať tento týždeň, avšak v Leningradskej oblasti s prípravou jednotky začali skôr na základe predbežného povolenia z ministerstva obrany.

Agentúra DPA píše, že táto jednotka bude znamenať posilnenie protivzdušnej obrany v regióne, ktorého dôležité prístavy, energetická infraštruktúra a priemyselné podniky sa niekoľkokrát stali cieľom ukrajinských dronov.

Ukrajina uvádza, že účelom jej úderov proti cieľom v Rusku je obmedziť bojaschopnosť nepriateľa a oslabiť jeho možnosti financovať vojnu predajom nerastných surovín, ako je ropa a zemný plyn.

Počet dronových útokov, ktoré proti sebe obe krajiny podnikajú, rastie. Tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu podľa DPA povedal, že ešte pred dvoma rokmi boli ukrajinské dronové útoky ojedinelými prípadmi, zatiaľ čo teraz sú ich stovky.

Ich cieľom je v čoraz väčšej miere Povolžský federálny okruh na juhovýchode európskej časti Ruska, kde sa nachádzajú strategicky dôležité zbrojné podniky.

Šojgu varoval, že výpadky v dopravnej infraštruktúre, napríklad v prevádzke železnice, by mohli mať závažné dôsledky pre zásobovanie zabezpečujúce vojnové potreby. Pre lepšiu ochranu dôležitých objektov by mali vzniknúť dobrovoľnícke skupiny, povedal tiež Šojgu, ktorý do vlaňajšieho mája viedol ruské ministerstvo obrany. Takúto myšlienku podľa neho podporuje Putin. (ČTK)

Informuje o tom agentúra AFP. Na štvrtok je naplánovaná schôdzka Trumpa so Siem v Južnej Kórei.

"Ak prezident Trump dokáže konať, urobiť rozhodnutie a dosiahnuť porozumenie s Čínou ohľadom obmedzenia dovozu ruských energií, bude to, myslím, pomoc pre nás všetkých," povedal dnes Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

AFP píše, že Trump sa pokúšal využiť svoje osobné vzťahy, ktoré ho podľa neho spájajú s Putinom, a dohodnúť sa s ním na ukončení vojny proti Ukrajine, jeho snahy však zatiaľ žiadny pokrok nepriniesli.

Spojené štáty minulý týždeň uvalili sankcie na dve najväčšie ruské spoločnosti a vytvárajú tlak na najväčších odberateľov ruskej ropy, Čínu a Indiu, aby množstvo nakupovanej suroviny znížili. Podľa Spojených štátov aj podľa Ukrajiny predajom energetických surovín Rusko financuje štvrtým rokom trvajúcu vojnu proti susednej krajine.

"Podporujeme americkú politiku, ktorej cieľom je využiť akékoľvek príležitosti na obmedzenie ponuky energetických surovín z Ruska," povedal Zelenskyj. Týka sa to podľa neho aj európskej bezpečnosti.

Zelenskyj tiež oznámil, že sa zrejme v piatok alebo v sobotu stretnú zástupcovia Ukrajiny a Európskej únie, aby prerokovali plán možného prímeria vo vojne s Ruskom. "Nie je to plán na ukončenie vojny. Najskôr treba prímerie," povedal Zelenskyj. Ide podľa neho o plán, ako začať diplomatické rokovania. (ČTK)

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

K útoku došlo ešte 13. októbra v oblasti Dnipra. Die Welt o ňom informoval až v pondelok, pričom zverejnil video, ktoré ho zachytáva.

Jeden zo zranených novinárov, Ibrahim Naber, uviedol, že k útoku došlo v oblasti vzdialenej 25 až 30 kilometrov od frontovej línie, nad ktorou prelietajú ruské kamikadze drony. Tieto lacné a masovo používané bezpilotné lietadlá možno rozpoznať podľa ich charakteristického „vrčania“, ktoré sa pre ukrajinských vojakov stalo stelesnením neustálej hrozby, napísal Die Welt.

Niekoľko minút pred útokom novinári robili rozhovory s vojakmi z jednotky protivzdušnej obrany a v čase útoku boli len niekoľko metrov od nich. Naber tiež poznamenal, že on i jeho kolegovia mali počas natáčania rozhovorov na sebe identifikačné označenia, že sú novinári.

Pri útoku zahynul jeden z troch ukrajinských vojakov. Ďalší ukrajinský vojak bol vážne zranený. Pokiaľ ide o členov tímu Die Welt, produkčný Ivan utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu. Kameraman Viktor a samotný Naber utrpeli ľahké zranenia, doplnil spravodajský web Hromadske.

Naber na sociálnych sieťach oznámil, že spustil zbierku pre ukrajinského vojaka, ktorému po ruskom útoku amputovali nohu. (TASR)

Podľa agentúry MTI to povedal v utorok v Minsku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po konzultáciách so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Po mojich rokovaniach vo Washingtone minulý týždeň je dobrou správou, že aj Rusi sú pripravení udržiavať dialóg na vysokej úrovni s Američanmi. Je to dobrá správa pre nás, pretože s istotou vieme, že pokiaľ medzi Američanmi a Rusmi existuje dialóg na vysokej úrovni, existuje nádej na mier,“ cituje MTI Szijjártóa.

Podľa jeho slov z rokovania s ruským ministrom v Minsku ďalej vyplynulo, že Moskva je pripravená na stretnutie lídrov po riadnej príprave a niet pochýb o tom, že ak sa uskutoční mierový samit, tak sa bude konať v Budapešti.

Szijjártó podotkol, že maďarská vláda nie je priaznivcom vzájomného posielania si správ, najmä nie v takých dôležitých otázkach, ako sú dodávky energií, takže predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude osobne diskutovať o možných dôsledkoch nových sankcií oznámených Spojenými štátmi s Trumpom vo Washingtone na budúci týždeň.

Schôdzka Lavrova a Szijjártóa sa konala na pôde 3. minskej medzinárodnej konferencie o eurázijskej bezpečnosti. Na tejto konferencii v Minsku sa zúčastnili delegácie zo 48 krajín spolu so zástupcami siedmich medzinárodných organizácií. Medzi zahraničnými hosťami bola aj severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui. (TASR)

Zároveň nariadil pokračovať v zvyšovaní výroby dronov, potom do konca roka sa má podľa neho dosiahnuť, aby domáca produkcia zbraní a munície pokrývala aspoň 50 percent potrieb ozbrojených síl.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Plán začať vyvážať niektoré prebytočné typy zbraní avizoval Zelenskyj ešte v septembri. Cieľom je výťažkami z predaja financovať domácu vojenskú výrobu, predovšetkým vybavenie, ktoré sa osvedčilo pri útokoch v hĺbke Ruska.

Už vtedy spomenul niekoľko potenciálnych kupcov vrátane USA, európskych krajín a ďalších partnerov, ktorí majú o ukrajinské zbrane záujem a od ktorých získal Kyjev rôzne formy podpory.

Ukrajinský prezident v uplynulých mesiacoch pri niekoľkých príležitostiach ponúkol predaj ukrajinských bezpilotných lietadiel Spojeným štátom, no tieto návrhy sa doposiaľ nepodarilo zrealizovať.

Agentúra AFP prednedávnom napísala, že hoci je Ukrajina od začiatku ruskej invázie v roku 2022 značne závislá od financovania a dodávok zbraní od západných krajín, napriek pokračujúcej vojne si vybudovala vlastnú domácu výrobu zbraní a rôznych útočných systémov, najmä dronov.