V procese o kyberšikane Brigitte Macronovej vypovedala jej dcéra

Ďalších osem bezpilotných lietadiel útočilo v oblastiach susediacich s hlavným mestom, uviedlo ministerstvo obrany.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin po už treťom dni útokov na mesto uviedol, že na miesto dopadu trosiek dronov vyrazili záchranné zložky.

Najintenzívnejšiemu útoku čelila podľa ministerstva Brianská oblasť, kde bolo zostrelených 35 bezpilotných strojov. Ďalších deväť zlikvidovala protivzdušná obrana nad Rostovskou oblasťou, po štyroch nad Kalužskou a Tulskou oblasťou a jeden nad Kurskou oblasťou.

V Moskve kvôli útokom rovnako ako v posledných dňoch museli krátko uzavrieť letisko Domodedovo a Žukovskij. (ČTK)

Počas dvoch dní sa plánuje stretnúť s juhokórejským náprotivkom I Če-mjongom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a zúčastniť sa na pracovnej večeri s lídrami krajín Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Kjongdžu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Trump pricestoval z Tokia, kde s novou japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou podpísal rámcovú dohodu o spolupráci na zabezpečení dodávok kľúčových minerálov a vzácnych zemín.

Hlavnou témou jeho bilaterálnych rokovaní s juhokórejským prezidentom bude nevyriešená obchodná dohoda medzi Washingtonom a Soulom. Obe strany sa v auguste dohodli, že Južná Kórea sa vyhne najprísnejším clám výmenou za nové investície v USA v hodnote 350 miliárd dolárov. Rokovania o konkrétnej štruktúre investícií však zlyhávajú a podľa predstaviteľov je málo pravdepodobné, že Trump a I Če-mjong počas návštevy dohodu sfinalizujú.

Ďalšou témou rozhovoru bude navýšenie financovania obrany zo strany Južnej Kórey a reforma amerických imigračných pravidiel, ktorú Soul požaduje po razii v továrni Hyundai v americkom štáte Georgia. Trump a I Če-mjong budú pravdepodobne diskutovať aj o situácii súvisiacej s hrozbami zo Severnej Kórey.

Prezident USA počas svojej návštevy plánuje aj ďalšie bilaterálne rokovania, vrátane očakávaného štvrtkového stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Vyjednávači z dvoch najväčších svetových ekonomík v nedeľu dohodli rámec dohody o pozastavení vyšších amerických ciel a čínskych vývozných kontrol vzácnych zemín, uviedli predstavitelia Spojených štátov. Táto správa spôsobila prudký rast ázijských akcií, ktoré dosiahli rekordné maximá.

Ďalšou témou na programe bude aj fentanyl, keďže Spojené štáty zvyšujú tlak na Peking, aby obmedzil obchod s drogami a zakročil proti latinskoamerickým drogovým kartelom.

Šéf Bieleho domu pricestoval do Južnej Kórey po návštevách Japonska a Malajzie. Ide o jeho prvú návštevu regiónu v druhom funkčnom období. (TASR)

Vilnius tieto incidenty označil za hybridný útok a v reakcii uzavrel svoje posledné dva hraničné priechody s Bieloruskom.

Informuje o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že o situácii hovoril s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom. „NATO stojí pevne pri Litve – vrátane zaisťovania bezpečnosti vzdušného priestoru, ktoré v súčasnosti zabezpečujú Španielsko a Maďarsko, ako aj sily NATO pod vedením Nemecka,“ napísal na sociálnej sieti X.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila incident za „hybridnú hrozbu“ a uistila, že Európska únia stojí pri Litve. „Ide o destabilizáciu. Ide o provokáciu,“ uviedla na sieti X s tým, že Európa by mala urýchliť opatrenia na posilnenie svojej východnej hranice.

Litovská premiérka Inga Ruginiené v pondelok oznámila, že armáda dostala povolenie zostreľovať balóny pašerákov cigariet z Bieloruska. Dodala, že nečinnosť bieloruských úradov pri vyšetrovaní incidentu ju vedie k presvedčeniu, že na ňom mali podiel samotné bieloruské orgány.

Podľa bieloruskej opozície predstavuje čierny trh s tabakovými výrobkami významný zdroj príjmov pre vládu prezidenta Alexandra Lukašenka. Bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov odmietol obvinenia Litvy a označil ich za „provokáciu“ zameranú na ospravedlnenie „opatrení proti Bielorusku a proti Rusku“.

Lukašenko v utorok reagoval slovami, že rozhodnutie Litvy uzavrieť spoločnú hranicu je „šialený podvod“. Zároveň obvinil Vilnius z vedenia hybridnej vojny proti Bielorusku. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Saudské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení vyjadrilo „hlboké znepokojenie a odsúdenie závažného porušovania ľudských práv počas nedávnych útokov Síl rýchlej podpory na mesto al-Fášir“.

Rijád podporuje sudánsku vládu napojenú na regulárnu armádu, ktorej sily bojujú proti RSF. Saudská Arábia sa zároveň podieľa na mierových rokovaniach o Sudáne.

Katar vo svojom vyhlásení tiež uviedol, že odsudzuje útoky RSF v sudánskom meste. Katarské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo „hlboké znepokojenie nad tragickou humanitárnou situáciou“ a vyzvalo polovojenskú skupinu, aby „dodržiavala svoju povinnosť chrániť civilistov“.

RSF sú vo vojne s regulárnou sudánskou armádou od apríla 2023. Na čele tejto armády je faktický líder Sudánu Abdal Fattáh Burhán. Polovojenské RSF vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. Viac ako dva roky trvajúca vojna v Sudáne si vyžiadala desaťtisíce obetí a takmer 12 miliónov vysídlených ľudí, pričom OSN tvrdí, že vojna vyvolala najväčšiu krízu vysídlenia a hladu na svete.

Strategicky významné mesto al-Fášir obliehajú RSF od mája 2024. V meste uviazlo bez potravín približne 260.000 civilistov, polovica z nich sú deti. Riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Tom Fletcher v nedeľu po tom, čo RSF oznámili prevzatie kontroly nad týmto mestom, vyzval na zaistenie bezpečného odchodu civilistov. Od nedele podľa OSN utieklo z mesta 26.000 ľudí. Od začiatku vojny odišlo z al-Fáširu viac ako milión ľudí.

Po prevzatí kontroly nad al-Fáširom majú RSF moc nad všetkými piatimi hlavnými mestami štátov regiónu Dárfúr. Armáda nemá kontrolu nad tretinou sudánskeho územia. (TASR)