Večer to oznámil minister financií USA Scott Bessent, podľa ktorého tieto firmy „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

Sankcie podľa amerického ministerstva zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny na Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.

„Teraz je čas zastaviť zabíjanie a okamžite vyhlásiť prímerie,“ uviedol Bessent. „Vzhľadom na odmietavý postoj (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina k ukončeniu tejto nezmyselnej vojny, ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, ktoré financujú vojenskú mašinériu Kremľa. Ministerstvo financií je pripravené v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na podporu úsilia (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa ukončiť ďalšiu vojnu. Vyzývame našich spojencov, aby sa k nám pridali a dodržiavali tieto sankcie,“ dodal.

Trump uvalenie nových sankcií na Rusko odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine, pripomína AFP.

Bessent krátko pred uvalením sankcií v rozhovore pre televíziu Fox Business povedal, že „prezident Putin neprišiel na rokovania s úprimným a otvoreným prístupom“ a uviedol, že Trump je sklamaný z toho v akom štádiu sa momentálne mierové rokovania nachádzajú.

Uvalenie sankcií zo strany USA prichádza krátko po tom, čo sa členské krajiny EÚ dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku. (TASR)

Oznámilo to dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Slovensko ho doteraz blokovalo.

„S potešením oznamujeme, že sme práve dostali oznámenie od zostávajúceho členského štátu, že je teraz schopný zrušiť svoju výhradu k 19. balíku sankcií,“ uviedlo dánske predsedníctvo vo vyhlásení.

Správu potvrdil aj Alexander Kováč z Úradu vlády SR. „Treba zdôrazniť, že do navrhovaných záverov Európskej rady boli zapracované všetky požiadavky Slovenska,“ uviedol.

Po tomto vyhlásení sa začal písomný postup schvaľovania Radou EÚ. „Ak nebudú vznesené žiadne námietky, balík bude prijatý zajtra (vo štvrtok) do 8.00 h,“ dodalo predsedníctvo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spaľovacie motory vymenia za súhlas so sankciami. Komisia má plán, ako ustúpiť Ficovi Čítajte 

Cieľom 19. sankčného balíka je ešte viac obmedziť príjmy Moskvy z energetiky a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine.

Navrhnuté opatrenia zahŕňajú zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska od roku 2027, zameriavajú sa na takzvanú tieňovú flotilu tankerov, ruské banky, veriteľov v Strednej Ázii a niekoľko kryptomenových búrz. Súčasťou balíka sú aj obmedzenia pohybu ruských diplomatov v rámci EÚ.

Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová v pondelok vyhlásila, že dohoda o novom balíku sankcií by mohla byť dosiahnutá už počas štvrtkového samitu v Bruseli. Zároveň avizovala, že po jeho prijatí by EÚ mala začať pracovať na 20. balíku protiruských sankcií.

Ukrajinský prezident podľa agentúr vyhlásil, že návrh amerického prezidenta, aby sa základom pre rokovania s Moskvou stali súčasné frontové línie na Ukrajine, je dobrý kompromis.

Zároveň vyjadril pochybnosti o tom, že ruský prezident Vladimir Putin na niečo také pristúpi.

"Navrhol zostať tam, kde sme, a začať rokovať," povedal o Trumpovi podľa agentúry AFP Zelenskyj počas krátkej návštevy Osla. "Myslím, že by to bol dobrý kompromis, ale nie som si istý, že to Putin podporí, a povedal som to prezidentovi," dodal Zelenskyj.

Súčasné frontové línie ako východisko k rokovaniam s Ruskom presadzuje Ukrajina dlhodobo, odmieta sa ale zaviazať akýmkoľvek formálnym územným ústupkom v prospech agresora. Rusko teraz okupuje asi pätinu ukrajinského územia.

Moskva naopak požaduje, aby pred uzavretím prípadnej mierovej dohody boli vyriešené "základné príčiny" vojny. Za tie Moskva dlhodobo označuje napríklad možnosť Kyjeva vstúpiť do NATO či prozápadnej revolúcie na Ukrajine v roku 2014, ktorá viedla k pádu proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Požaduje tiež medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných území, z ktorých časť Moskva plne nekontroluje.

Medzi obeťami sú podľa neho aj dve deti. Terčom úderov sa opäť stala predovšetkým energetická infraštruktúra, ale aj domy a obytné budovy.

Podľa Zelenského nastal najvyšší čas, aby EÚ, USA a skupina G7 uvalili na Rusko ďalšie sankcie.

Kombinovanými útokmi pomocou balistických rakiet a dronov boli zasiahnuté viaceré ukrajinské oblasti vrátane Kyjevskej, Černihivskej, Záporožskej a Sumskej.

V Kyjevskej oblasti v dôsledku úderov podľa miestnych úradov zahynuli štyria ľudia vrátane 38-ročnej matky s dvoma deťmi - šesťmesačným bábätkom a 12-ročným dievčaťom. Zranenia utrpelo približne 20 ďalších osôb, z toho päť detí.

Z metropoly hlásili škody na budovách, zo Záporožia požiare vyvolané pádom trosiek zo zničených zbraní.

„Všetko to spravili Rusi,“ napísal na Telegrame šéf kyjevskej vojenskej správy Tymur Tkačenko s tým, že počet mŕtvych a zranených sa ešte môže zmeniť.

„Ďalšia noc, ktorá dokazuje, že Rusko necíti dostatočný tlak za to, že vojnu predlžuje,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.

„Ruské slová o diplomacii nemajú žiadny význam, dokým ruské vedenie nepociťuje vážne problémy,“ dodal s tým, že to je možné zabezpečiť len prostredníctvom sankcií, rakiet dlhého doletu a koordinovanej diplomacie všetkých partnerov.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak podotkol, že zatiaľ čo Ukrajina už dávno súhlasila s americkým návrhom na prímerie, Rusko „robí všetko, čo môže, aby pokračovalo v zabíjaní“.

Oznámil to predseda vlády Robert Fico. Na výbore Národnej rady pre európske záležitosti povedal, že Európska komisia sľúbila pred štvrtkovým stretnutím Európskej rady revíziu obmedzení pre výrobu áut so spaľovacím motorom aj väčší dôraz na energetickú pomoc aj pre štáty ako Slovensko a Maďarsko.

Slovensko podľa Fica nebude blokovať 19. balíček sankcií proti Rusku, pretože jeho obsah sa zásadne Slovenska netýka, no chcel ho využiť ako "dobrý nástroj na vyjednávanie".

Slovensko zostávalo posledným štátom, ktorý blokoval prijatie ďalších sankcií proti Rusku, cez víkend ustúpilo aj Rakúsko.

Fico bude vo štvrtok v Bruseli zastupovať aj maďarského premiéra Viktora Orbána, ten si neželá, aby sa maďarský hlas pridal k výsledkom samitu ohľadom Ukrajiny, no blokovať balík nebude. (SME)

„Počet obetí v hlavnom meste stúpol na dva,“ potvrdil Tymur Tkačenko na platforme Telegram. Ďalší predstavitelia informovali o rozsiahlom dronovom útoku na Kyjev.

Ukrajinská ministerka pre energetiku Svitlana Hrynčuková na sociálnej sieti Facebook uviedla, že Rusko v rámci „masívneho útoku“ v noci na stredu opäť cielilo na energetickú infraštruktúru hlavného mesta.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vo vyhlásení dodal, že útok, ktorý mesto zasiahol nadránom, si vyžiadal zranených i poškodenie obytných budov.

Ukrajinskí predstavitelia informovali o masívnych dronových útokoch aj v troch ďalších oblastiach krajiny vrátane Záporožskej, kde utrpelo zranenia viacero ľudí a tisícky zostali bez dodávok elektriny. (TASR)

Vyjadril sa tak po tom, čo vysoký predstaviteľ Bieleho domu oznámil, že prezidenti USA a Ruska nemajú v pláne stretnúť sa v najbližšej budúcnosti. Informuje o tom agentúra AFP.

„Nechcem zbytočné stretnutie,“ odpovedal Trump novinárom v Bielom dome na otázku, prečo sú plány na stretnutie lídrov nateraz pozastavené.

„Nechcem strácať čas, takže uvidíme, čo sa stane,“ pokračoval americký prezident.

Šéf Bieleho domu podľa stanice BBC naznačil, že hlavným bodom nezhody naďalej zostáva odmietnutie Ruska zastaviť boje na súčasnej frontovej línii.

Trump minulý týždeň telefonicky hovoril so šéfom Kremľa. Po telefonáte oznámil, že sa s Putinom dohodli na spoločnom stretnutí v Budapešti. Zároveň vyjadril očakávania, že táto schôdzka by sa mohla uskutočniť do dvoch týždňov.

Anonymný zdroj z Trumpovej administratívy však v utorok povedal, že Trump „nemá v najbližšej budúcnosti v pláne stretnúť sa s prezidentom Putinom“. Len niekoľko hodín pred týmto vyjadrením hovorca Kremľa Dmitrij Peskov potvrdil, že stále nie je jasné, kedy sa samit Trump-Putin uskutoční.

Tento týždeň sa podľa BBC malo konať aj stretnutie medzi americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Biely dom však uviedol, že ministri mali produktívny telefonický rozhovor a stretnutie už nie je nevyhnutné.

Trump a Putin sa v tomto roku už raz osobne stretli, a to 15. augusta na aljašskej vojenskej základni Elmendorf–Richardson v meste Anchorage. Tento samit sa však skončil bez dohody o prímerí na Ukrajine či konkrétnych záväzkov, no prezidenti USA a Ruska hovorili o „pokroku“. (TASR)

Viaceré americké médiá a tlačové agentúry v utorok informovali, že podľa nemenovaných amerických činiteľov z Bieleho domu sa schôdzka v dohľadnej dobe neuskutoční.

Jeden z dôvodov je podľa médií neochota Moskvy ustúpiť zo svojich požiadaviek. Kremeľ uviedol, že o termíne samitu je predčasné hovoriť, keďže je najskôr potrebná dôkladná príprava, čo zaberie čas.

Lídri európskych krajín sa v piatok stretnú v Londýne na schôdzke takzvanej koalície ochotných, čo je skupina krajín podporujúcich Ukrajinu v obrane pred ruskou inváziou. V britskej metropole je očakávaný tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (ČTK, SME)