VOJNA NA UKRAJINE

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj zo spravodajskej služby.

Zdroj uviedol, že v zariadení okrem iného skladovali bezdymový pohonný plyn používaný v munícii pre ručné zbrane, delostreleckých systémoch a niektorých raketových motoroch.

Miestne médiá informovali o hlasných výbuchoch, po ktorých na miesto vyrazili hasičské vozidlá a sanitky.

Ukrajinské vojenské spravodajstvo zdôraznilo, že operácie na neutralizáciu ruskej obrannej priemyselnej základne budú pokračovať na celom území Ruska. (SITA, Ukrajinská pravda)

Zopakovala, že Rusko nesmie získať späť svoje aktíva zmrazené v Európe, kým nezaplatí za škody, ktoré Ukrajine spôsobilo.

"Všetky členské štáty EÚ podporujú diplomatické úsilie na dosiahnutie mieru na Ukrajine. Je ale jasné, že Rusko nechce mier a pripravuje sa na ďalšiu vojnu," uviedla Kallasová po skončení neformálneho rokovania ministrov zahraničia EÚ, takzvaného Gymnichu, v Kodani.

Ministri podľa nej diskutovali najmä o tom, ako navýšiť tlak na Rusko, aby prišlo k rokovaciemu stolu a začalo debatovať o mieri.

"Sankcie fungujú," dodala s tým, že v budúcom devätnástom balíku sankcií by mohli byť ďalšie obmedzenia voči Moskve v energetickej či finančnej oblasti.

Niektoré štáty spomínali ďalšie clá na ruské produkty. Sankcie by sa mohli opäť týkať aj ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva využíva na obchádzanie doterajších sankcií predovšetkým pri vývoze ropy. (ČTK)

Úrad generálnej prokuratúry krajiny vo vyhlásení uviedol, že sa pátra po páchateľovi v prípade „úmyselného zabitia“ známeho 54-ročného politika.

Tamojšie médiá uviedli, že k streľbe došlo približne o 11.00 h predpoludním SELČ, pričom páchateľ na politika viackrát vystrelil.

Polícia uviedla, že Parubij „zomrel na následky zranení na mieste“ streľby a dodala, že po strelcovi pátrajú. Motív vraždy doposiaľ nie je jasný.

Podľa médií padlo osem výstrelov a páchateľ bol údajne prezlečený na kuriéra doručovacej služby. Po vražde z miesta ušiel.

Parubij, ktorý bol predsedom ukrajinského parlamentu v rokoch 2016 až 2019, bol prominentným podporovateľom proeurópskej Oranžovej revolúcie v roku 2004 a tiež revolúcie na Majdane v roku 2014. (TASR)

„Nemecko spolu so svojimi spojencami bude podporovať Ukrajinu a jej právo brániť sa tak dlho, ako to bude potrebné,“ uviedol nový nemecký veľvyslanec pri OSN Ricklef Beutin. Ako dodal, najnovšie útoky Moskvy sú dôkazom ignorovania medzinárodného práva.

„Moja otázka a otázka, ktorú by sme mali položiť Ruskej federácii, je jednoduchá: Ak to Rusko myslí s mierom úprimne, prečo nemôže súhlasiť s prímerím?“ podotkol.

Ukrajinská premiérka Julia Svirydenková vyzvala bezpečnostnú radu, aby zvýšila diplomatický, ekonomický a vojenský tlak na Moskvu, a zdôraznila, že Kyjev naliehavo potrebuje viac protivzdušnej obrany a zbraní dlhého doletu, aby mohol zasiahnuť ruské vojenské zariadenia.

Zástupca ruského vyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij označil piatkovú schôdzku za absurdnú a obvinil západných diplomatov, že sa pri vypracúvaní všeobecných vyhlásení spoliehajú na umelú inteligenciu. Trval na tom, že Moskva útočí na vojenské ciele a obvinil Ukrajinu z využívania civilistov ako ľudských štítov.

Debata sa začala po masívnych ruských dronových a raketových útokoch z noci na štvrtok, ktoré podľa Kyjeva zabili na najmenej 25 ľudí. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tieto útoky ukázali, že Moskva v skutočnosti nemá záujem o mier. (TASR)

Ministri vnútra zmienených krajín ležiacich na východe EÚ zaslali ešte v piatok v tejto veci list výkonnej podpredsedníčke Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henne Virkkunenovej a eurokomisárovi pre vnútorné veci a migráciu Magnusovi Brunnerovi.

Tvrdia v ňom, že východná hranica EÚ sa stala akýmsi cvičiskom pre čoraz aktívnejšie hybridné vojnové taktiky. Medzi tie zaradili využívanie migrantov ako politického nástroja, kybernetické útoky, podpaľačstvo, sabotáže na zariadeniach kritickej infraštruktúry či narúšanie vzdušného priestoru. Zmienili, že v uplynulých mesiacov prileteli na územie ich krajín drony s výbušninami a došlo k incidentom v blízkosti civilných oblastí.

Predchádzajúca pomoc zo strany EÚ podľa nich pomohla posilniť ochranu hraníc. Tvrdia však, že súčasná situácia si v tomto smere vyžaduje ďalšie investície, ktoré by konkrétne chceli použiť na nákup pokročilých technológií vzdušného monitorovania, bezpilotných lietadiel i technológií na zneškodňovanie nepriateľských dronov. Zdôraznili tiež, že investície do bezpečnosti vo východnej Európe majú význam pre celú EÚ.

List menovite podpísali: poľský minister vnútra Marcin Kierwiňski a jeho rezortní kolegovia - estónsky Igor Taro, lotyšský Rihards Kozlovskis, litovský Vladislav Kondratovič a fínska ministerka Mari Rantanenová. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto správu potvrdil na sociálnej sieti.

"Urajinský minister vnútra Ihor Klimenko a generálny prokurátor Ruslan Kravčenko práve informovali o prvých známych okolnostiach hroznej vraždy v Ľvove. Andrij Parubij bol zabitý. Vyjadrujem sústrasť jeho rodine a blízkym. Do vyšetrovania a pátrania po vrahovi sú nasadené všetky potrebné sily a prostriedky," napísal Zelenskyj.

„Táto vojna sa neskončí politickými vyhláseniami; sú potrebné skutočné kroky,“ napísal Zelenskyj v sobotu na sociálnej sieti Facebooku po ďalších masívnych ruských útokoch v priebehu noci, najmä v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Zelenskyj konkrétne vyzval na zavedenie prísnych ciel pre krajiny, ktoré nakupujú ropu a plyn z Ruska a tým financujú vojenské operácie Moskvy.

Prezident mal zjavne na mysli krajiny ako Čína a India, ktoré však nemenoval. Zároveň zdôraznil, že ďalšie sankcie sú potrebné aj proti samotnému Rusku v bankovom a energetickom sektore.

Zelenskyj vyjadril poľutovanie nad tým, že Rusko svojimi nedávnymi útokmi raketami, dronmi a strelami s plochou dráhou letu ukázalo, že „opäť raz prejavuje svoju úplnú ignoranciu voči slovám“.

„Spoliehame sa na skutočné činy,“ povedal Zelenskyj a dodal, že je úplne jasné, že Moskva využila čas, ktorý jej Západ poskytol na prípravu rozhovorov medzi ukrajinským a ruským prezidentom, na zorganizovanie nových útokov.

Dohodu v hodnote 8,5 miliardy dolárov schválilo ministerstvo zahraničných vecí USA a vzťahuje sa na šesť odpaľovacích zariadení, radarové a navádzacie systémy a zodpovedajúce rakety.

Dánsko i ďalší spojenci z radov Severoatlantickej aliancie majú v pláne zásobiť Ukrajinu modernými zbraňovými systémami s cieľom posilniť jej obranyschopnosť voči ruským útokom, píše DPA.

Keďže Dánsko neprevádzkuje systémy Patriot, musí ich nakupovať od Spojených štátov. Holandsko tiež kúpilo systémy Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny.

Kyjev v posledných mesiacoch opakovane žiadal západných spojencov o systémy Patriot, aby lepšie chránil svoje mestá pred ruskými náletmi.

Keďže USA sa zdráhajú financovať ďalšie dodávky zbraní Ukrajine, partneri z NATO kupujú americké systémy a presúvajú ich ukrajinským silám, dodáva nemecká agentúra. (TASR)

K explóziám došlo v blízkosti miest Čerkasy a Černihiv, ako aj pri Dnipre a metropole Kyjev.

Ukrajinské médiá predtým varovali obyvateľov, že sa očakávajú možné nálety ruských bombardérov, píše DPA.

Predstavitelia ukrajinskej protivzdušnej obrany spresnili, že z ruských vojenských letísk vzlietlo dovedna šesť strategických bombardérov, ktoré by mohli niesť rakety s cieľom útokov na ciele na Ukrajine. Krátko po tom sa objavili informácie, že bombardéry vystrelili viacero striel s plochou dráhou letu.

Tento podnik na juhozápade Ruska sa podľa Kyjeva podieľa na zásobovaní ruskej armády pohonnými látkami.

Ukrajinské drony znovu zasiahli aj rafinériu v Syzrani v Samarskej oblasti a v jej okolí vypukol požiar, uviedol generálny štáb s tým, že následky požiaru sa spresňujú.

Viceprezident USA J. D. Vance skritizoval tento americký portál, ktorý v roku 2021 kúpil nemecký mediálny gigant Axel Springer, za článok, v ktorom citoval nemenovaných predstaviteľov.

Tí uviedli, že „neskúsenosť vyslanca Stevea Witkoffa prerážala“ v jeho rozhovoroch s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Tento príbeh z Politica je novinárske pochybenie. Je to však viac než len to: je to operácia zahraničného vplyvu, ktorej cieľom je poškodiť administratívu a jedného z našich najefektívnejších členov,“ napísal Vance na platforme X.

V podobnom duchu sa vyjadrilo aj niekoľko ďalších predstaviteľov USA, pričom námestník šéfky kancelárie Bieleho domu James Blair označil článok za „operáciu zahraničného vplyvu vedenú prostredníctvom Nemeckom kontrolovaného online média“.

Ani jeden zo spomenutých predstaviteľov neposkytol priame dôkazy o tom, že by za touto kauzou stála akákoľvek zahraničná strana alebo vláda, pripomína AFP.

K útokom došlo v čase, keď Berlín i Francúzsko vyjadrili pochybnosti o tom, či Trumpovo mierové úsilie na Ukrajine prinesie ovocie. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyjadril, že vojna na Ukrajine bude podľa neho trvať „ešte mnoho mesiacov“.

Witkoff je realitný magnát, ktorého Trump vymenoval za svojho osobitného vyslanca pre mierové rozhovory o ukončení vojen na Ukrajine a v Gaze, a to napriek tomu, že nemá žiadne diplomatické skúsenosti, podotýka AFP.

Článok v Politico bol iba jedným zo série textov z uplynulých dní, ktoré uverejnilo niekoľko médií vrátane amerického magazínu The Atlantic s tým, že Witkoffove rokovania s Ruskom spôsobili zmätok.

Witkoff už absolvoval niekoľko ciest do Moskvy, aby sa stretol s Putinom. V piatok sa v New Yorku stretol s ukrajinskými predstaviteľmi. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na tomto stretnutí uviedol, že Rusko spomaľuje úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine. (TASR)

Pchjongjang dosiaľ nepotvrdil, koľko jeho vojakov zahynulo v boji za Rusko. Južná Kórea však ich počet odhaduje na približne 600, pričom tisíce ďalších utrpelo v boji zranenia.

Juhokórejské a západné spravodajské služby tvrdia, že Severná Kórea vyslala v roku 2024 do Ruska viac ako 10-tisíc vojakov, a to najmä do Kurskej oblasti, do ktorej minulý rok nečakane vpadli ukrajinské jednotky a obsadili tam časti územia.

Okrem vojakov podľa nich KĽDR poslala Rusku aj vojenské vybavenie. KĽDR až v apríli potvrdila, že vyslala jednotky na pomoc Rusku a taktiež priznala, že jej vojaci zahynuli v boji.

Kim Čong-un v piatok predniesol prejav rodinám padlých vojakov po tom, čo sa minulý týždeň stretol s niektorými z nich na verejnej ceremónii, kde vyznamenal vojakov navrátených z bojového frontu.

„Veľa myslím na rodiny ostatných martýrov, ktoré tam neboli prítomné. Preto som toto stretnutie zariadil, keďže som sa chcel stretnúť a potešiť zarmútené rodiny všetkých hrdinov a trochu im uľaviť od ich smútku a utrpenia,“ povedal podľa KCNA severokórejský vodca.

Kim tiež sľúbil postaviť pamätník v hlavnom meste a zriadiť novú ulicu pre zarmútené rodiny, zatiaľ čo štát poskytne plnú podporu deťom vojakov, píše AFP.

„Ja, náš štát a naša armáda za ne (deti) prevezmeme plnú zodpovednosť a vychováme ich obdivuhodne ako verných a statočných bojovníkov, podobne ako boli ich otcovia,“ dodal Kim Čong-un. (TASR)

Bezpečnostnú radu OSN zároveň upozornil, že Washington môže „potrestať“ Moskvu ekonomickými opatreniami, ak bude vo vojne pokračovať.

„Spojené štáty vyzývajú Ruskú federáciu, aby sa vyhla týmto následkom zastavením násilia a konštruktívnym zapojením sa do ukončenia vojny,“ uviedol Kelley.

„Rusko sa teraz musí rozhodnúť posunúť sa k mieru. Lídri Ruska a Ukrajiny musia súhlasiť s bilaterálnym stretnutím,“ dodal.

Rusko v noci na štvrtok zasiahlo Ukrajinu stovkami dronov a raketami, pričom v Kyjeve zahynulo 23 ľudí vrátane štyroch detí. Kelley vyhlásil, že útoky na Kyjev vzbudzujú pochybnosti o vážnosti Ruska v jeho túžbe po mieri. „Tieto útoky na civilné oblasti musia okamžite prestať,“ povedal.

„Rusko si naďalej vyberá zabíjanie namiesto ukončenia vojny,“ povedala v OSN ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková. „Mali by sme to zohľadniť v našom úsilí zameranom na mierové riešenie a vytvorenie bezpečnostných záruk. Tieto záruky budú chrániť ukrajinskú suverenitu aj životy ukrajinského ľudu, najmä detí,“ povedala premiérka. Podmienkou úspešného budúceho rokovania je podľa nej prímerie.

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij povedal, že Moskva je pripravená zvážiť samit s Ukrajinou „za predpokladu, že bude dôkladná predbežná príprava na takéto stretnutie a jeho obsah, inak by to jednoducho nemalo zmysel“. Spojené štáty podľa neho čoraz viac chápu potrebu riešiť „základné príčiny konfliktu,“ bez ktorých ho nebude možné riešiť. (TASR)

„Dnepropetrovská oblasť je pod masívnym útokom. Počuť explózie,“ napísal tamojší gubernátor Serhij Lysak na platforme Telegram o mestách Dnipro a Pavlohrad a upozornil obyvateľov, aby sa ukryli.

K útoku došlo len niekoľko dní po tom, čo Ukrajina po prvý raz potvrdila, že ruská armáda vstúpila do Dnepropetrovskej oblasti, ktorá bola dosiaľ ušetrená od intenzívnych bojov.

Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas tejto vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne.

Ruské útoky hlásili aj zo Záporožskej oblasti. Záchranná služba na platforme Telegram oznámila, že „v noci podnikol nepriateľ masívne útoky“ v Záporoží.

Tamojší gubernátor Ivan Fedorov tvrdí, že útoky si vyžiadali jednu obeť a 16 zranených. „Ruské útoky zničili súkromné domy, poškodili množstvo zariadení vrátane kaviarní, čerpacích staníc a priemyselných podnikov,“ uviedol gubernátor. (TASR)

„Prezident Trump a jeho tím pre národnú bezpečnosť naďalej rokujú s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi o bilaterálnom stretnutí s cieľom zastaviť zabíjanie a ukončiť vojnu,“ uviedol predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.

„Ako mnoho svetových lídrov uviedlo, k tejto vojne by nikdy nedošlo, keby bol prezident Trump vo funkcii. Nie je v národnom záujme ďalej rokovať verejne o týchto otázkach,“ konštatoval.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok podľa AFP vyjadril nádej, že sa uskutoční spomínané bilaterálne stretnutie. Zároveň povedal, že ak by sa šéf Kremľa Vladimir Putin nestretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, znamenalo by to, že „podviedol“ Trumpa.

Americký prezident, ktorý sa tento mesiac stretol s Putinom na Aljaške, a následne privítal v Bielom dome ukrajinského prezidenta a európskych lídrov, opakovane povedal, že sa usiluje zorganizovať rozhovory prezidentov Ruska a Ukrajiny.

Predstaviteľ Bieleho domu Stephen Miller odmietol tvrdenie, že by Putin „podviedol“ Trumpa. „Taká absurdná otázka,“ odpovedal na otázku novinára o Macronovom vyjadrení.

„Žiaden prezident v histórii neurobil viac pre podporu mieru,“ konštatoval. Trump podľa neho neúnavne pracuje na „ukončení zabíjania,“ čo je podľa jeho slov niečo, čo by mal každý na svete oslavovať. (TASR)

„Ukrajina víta všetky mierové iniciatívy predložené Spojenými štátmi. Ale bohužiaľ, každú z nich Rusko zdržiava,“ napísal Andrij Jermak po stretnutí so Steveom Witkoffom v New Yorku. Na tomto stretnutí sa zúčastnil aj prvý námestník ministra zahraničných vecí Serhij Kyslyca.

Hlavnou prioritou je podľa šéfa kancelárie ukrajinského lídra posunúť vpred skutočnú diplomaciu a zabezpečiť realizáciu všetkých dohôd dosiahnutých na nedávnom summite vo Washingtone. „Koordinujeme naše úsilie,“ konštatoval.

Jermak uviedol, že na začiatku stretnutia informoval Witkoffa o „vojnových zločinoch, ktorých sa Rusko denne dopúšťa na našich mestách a komunitách na Ukrajine.“ Konkrétne podľa svojich slov hovoril o rozsiahlom raketovom a dronovom útoku na Kyjev z noci na štvrtok, ktorý si vyžiadal 23 mŕtvych vrátane štyroch detí.

„Bohužiaľ, Rusko nedokáže splniť nič, čo je potrebné na ukončenie vojny a jasne predlžuje nepriateľské akcie. Ukrajina podporuje pevné odhodlanie prezidenta Trumpa, rovnako ako všetkých partnerov, dosiahnuť trvalý mier čo najskôr,“ napísal Jermak.

Dodal, že Ukrajina je otvorená priamym rokovaniam na úrovni lídrov. Kyjev je tiež pripravený diskutovať o najširšom spektre otázok. Ukrajina podľa neho verí, že je potrebný globálny tlak, aby sa zabezpečilo, že Rusko je skutočne pripravené smerovať k mieru a najmä zorganizovať kriticky dôležité stretnutie lídrov.

„Dochádza k hromadeniu a koncentrácii nepriateľa. Až 100.000 – toľko máme k dnešnému ránu. V každom prípade pripravujú útočné akcie,“ povedal Zelenskyj zástupcom médií.

Ukrajinské jednotky sú však podľa neho pripravené a situáciu majú pod kontrolou, cituje agentúra DPA.

Ako dodal, že ukrajinské sily vytláčajú ohniská ruských vojakov z pohraničnej Sumskej oblasti na severovýchode krajiny.

Pokrovsk je banské mesto na juhu východoukrajinskej Doneckej oblasti a pred vojnou mal približne 60-tisíc obyvateľov. Po mesiacoch obliehania a neustáleho ostreľovania ich v meste zostalo len niekoľko. Ruským jednotkám sa však doposiaľ tento strategicky dôležitý dopravný uzol dobyť nepodarilo.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na urýchlenie dodávok amerických zbraní, ktoré pre Kyjev nakúpili ďalšie členské krajiny NATO.

„Chceme, aby tento ‚koridor‘ fungoval, aby fungoval o niečo rýchlejšie,“ povedal Zelenskyj o dohode, ktorá zahŕňa nákup amerických zbraní spojencami NATO v hodnote stoviek miliónov dolárov, aby pomohli Ukrajine brániť sa pred ruskými útokmi. (TASR)

Oznámil to prezident Macron.

Tzv. koalícia ochotných vytvorená vo februári Francúzskom a Britániou sa snaží vypracovať plány, ako môže Ukrajinu vojensky podporiť, aby odradila Rusko od opätovného útoku po dosiahnutí prímeria. Kľúčové v tomto úsilí by podľa európskych vlád boli bezpečnostné záruky USA. Trump však až po nedávnom samite s Putinom a následnej schôdzke s európskymi lídrami zjavne súhlasil s určitou vojenskou účasťou, ako je letecká podpora.

„Naši náčelníci štábov urobili od stretnutia vo Washingtone dôležitú prácu... a v posledných niekoľkých hodinách nám znova dovolili finalizovať príspevky jednotlivých krajín,“ povedal Macron novinárom na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Koalíciu tvoria prevažne krajine EÚ, no tiež Turecko, Kanada a Austrália. Macron nepovedal, kedy alebo kde sa rozhovory s osobnou i online účasťou uskutočnia, bude však na nich ukrajinský prezident.

Veliteľ francúzskej armády v piatok povedal, že náčelníci štábov viedli vo štvrtok „pozitívne“ hĺbkové rozhovory a teraz presúvajú detailné návrhy na politickú úroveň. (TASR)

„Francúzsko a Nemecko poskytnú Ukrajine dodatočnú protivzdušnú obranu,“ uviedli v spoločnom vyhlásení Macron a Merz. Putin podľa nich nepreukazuje ochotu ukončiť inváziu Moskvy,

Macron neprejavil žiadnu ľútosť nad tým, že Putina začiatkom tohto mesiaca označil za „netvora pred našimi bránami“, čo Moskvu rozhnevalo.

„Hovoríme, že pred bránami Európy stojí netvor... presne to cítia Gruzínci (po invázii v roku 2008), Ukrajinci a mnoho ďalších národov,“ povedal Macron.

Francúzsky líder povedal, že ak by sa šéf Kremľa nestretol s ukrajinským prezidentom, znamenalo by to, že „podviedol“ Trumpa. „Rozdiel medzi postojmi prezidenta Putina na medzinárodných samitoch a realitou v teréne ukazuje, aký je neúprimný,“ vyhlásil Macron.

Merz varoval, že vojna na Ukrajine by mohla trvať ešte „mnoho ďalších mesiacov“, a podľa vlastných slov si nerobí ilúzie o jej rýchlom ukončení. Zopakoval, že Putin zjavne nie je ochotný stretnúť sa so Zelenským.

„Aby som bol úprimný, neprekvapuje ma to, keďže je to súčasť stratégie tohto ruského prezidenta,“ dodal kancelár s prísľubom, že v podpore Ukrajiny zotrvá.

Paríž a Berlín dodali, že Francúzsko ako jediná jadrová mocnosť Európskej únie a Nemecko otvoria „strategický dialóg“ o jadrovom odstrašovaní vzhľadom na spoločné bezpečnostné výzvy.

Cieľom bude rozvoj „spoločnej strategickej kultúry a ďalšie prepojenie našich bezpečnostných a obranných cieľov a stratégií,“ uviedli. Jadrové odstrašovanie totiž obe krajiny považujú za „základný kameň“ bezpečnosti NATO. (SITA)

Uviedla to šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

Únia dosiaľ vycvičila viac ako 80-tisíc ukrajinských vojakov mimo ich krajiny. Rozšírenie programu o výcvik na Ukrajine by podľa Kallasovej mohol byť súčasťou západných bezpečnostných záruk poskytnutých Kyjevu na podporu prímeria, ak ho dosiahne s Moskvou.

„Musíme byť pripravení urobiť viac. To by mohlo zahŕňať umiestnenie inštruktorov EÚ na ukrajinské vojenské akadémie a inštitúcie,“ povedala Kallasová po rozhovoroch ministrov obrany v Kodani.

Zmena mandátu výcvikovej misie by si podľa diplomatov vyžadovala jednomyseľný súhlas 27 členských štátov.

Západné krajiny v rámci mierového úsilia vedeného Spojenými štátmi diskutujú, ako by mohli garantovať bezpečnosť Ukrajiny v prípade prímeria. Trump naznačil, že USA by mohli podporiť európsky plán mierovej misie na Ukrajine, nevyslali by tam však vlastných vojakov.

Európski ministri obrany na stretnutí v Kodani prisľúbili posilnenie podpory Ukrajine a zvýšenie tlaku na Rusko, informovala agentúra AP.

„Všetci chápu, vzhľadom na to, ako sa (ruský prezident Vladimir) Putin vysmieva mierovému úsiliu, že jedinou vecou, ktorá funguje, je tlak,“ vyhlásila Kallasová.

Na tlačovej konferencii tiež priblížila, že ministri diskutovali o spôsoboch, ako obísť odmietavý postoj Maďarska voči podpore Ukrajiny. EÚ má podľa Kallasovej 6,6 miliardy eur, ktoré blokuje veto Budapešti a ktoré by mohli byť poslané Kyjevu prostredníctvom novej iniciatívy NATO nazvanej Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny, odobrenej aj Trumpom. (TASR)