FICOVA VLÁDA

Na sociálnej sieti to uviedol premiér Robert Fico (Smer), no zároveň dodal, že si želá skorú dohodu s Európskou komisiou, ktorá by viedla k takej úprave návrhu na zastavenie toku ruského plynu, ktorá by Slovensko ochránila pred najhoršími možnými následkami.

„Slovensko je suverénna krajina a nemôžem dovoliť, aby zbytočné ideologické gestá, ako je zastavenie ruského plynu, spôsobovali našej krajine obrovské škody. Áno, musím uznať, že Európska komisia sa snaží nájsť riešenie pre Slovensko. V niektorých otvorených témach sa blížime k dohode, v niektorých sme ešte ďaleko,“ priblížil premiér.

Na Slovensko prišla v minulom týždni delegácia EK, ktorá o plánoch na ukončenie odberu ruských energií rokovala so zástupcami podnikateľov aj štátu.

Fico dodal, že ak sme členskými štátmi Európskej únie a NATO, nedá sa všetko, čo vzíde z týchto organizácií, odmietať. Upozornil, že na druhej strane nebude so všetkým súhlasiť len preto, aby sme nevytŕčali z radu.

Odmietavý postoj Slovenska k 18. sankčnému balíku proti Ruskej federácii v minulých dňoch vyvolal ostré reakcie viacerých zahraničných politikov.

Podľa premiéra nemôžeme pracovať pod tlakom a v atmosfére zbytočne silných slov a vyhlásení. V stredu (9. 7.) dostal veľvyslanec v Bruseli od vlády inštrukciu 18. sankčný balík nepodporiť.

A nielenže jeho vláda k tomu vychystala drahé opulentné oslavy, on ich rovno aj využil na rozprávanie o nejakých mostoch a národných suverenitách.

Čo tým Smer vlastne sleduje, na koho cieli a aký to môže mať ohlas medzi fanúšikmi domnelých aj skutočných tradícií?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka.

Do Spojených štátov vyvážame desať percent z produkcie automobilového priemyslu, tvrdí Saková.

Volkswagen a Jaguar už teraz cítia pokles objednávok. Vplyv ciel sa má plne prejaviť v tretom kvartáli tohto roka.

Clá vo výške 25 percent na dovoz z Európskej únie by mali začať po 9. júli.

Európska únia chce uzavrieť bilaterálne dohody s Mexikom, zoskupením Mercosur, Indiou, Tichomorím, Austráliiou a Saudskou Arábiou. (SME)

Vláda plánuje na podporu výstavby nabíjacích staníc alokovať 30 miliónov eur pre mestá a obce, domácnosti a firmy.

Automobilový priemysel tvorí desať percent HDP a 44 percent exportu.
Už dnes sme na vrchole rebríčka v počte vyrobených áut na obyvateľa, informovala ministerka hospodárstva. Predikcia na budúci rok je vyrobiť vyše milióna vozidiel.

Štát investoval aj do elektromobility. Valaliky spustia výrobu elektromobilov v roku 2027. V závode bude možné zamestnať vyše tritisíc ľudí.Závod v Šuranoch má spustiť výrobu na prelome rokov 2026 a 2027.

Ministerstvo sa tiež podľa Sakovej slov zaoberá ochranou klímy, nárokmi na výrobu a recykláciou materiálov. (SME)

Prevádzkovať by ju mal štát. Ministerka Saková oznámila dokončenie dohody o výstavbe medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Partnerom pri projekte by mal byť americký Westinghouse.

Na pravidelnej tlačovej konferencii to povedal hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius. Dodal, že podľa jeho informácií sa podarilo výhrady Slovenska voči balíku vyriešiť.

Premiér Robert Fico v júni povedal, že Bratislava 18. balík sankcií nepodporí. V pondelok uviedol, že si kvôli tomu telefonoval s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

"Existovali tu výhrady na slovenskej strane, ktoré podľa mojich informácií boli vyriešené pri rokovaniach v posledných dňoch," uviedol Kornelius. Očakáva, že Slovensko teraz nový sankčný balík rýchlo schváli.

Príspevok za voľby až od päť percent, premenovanie strany len raz za päť rokov a vyššia kaucia, ak sa na voľbách vôbec strana chce zúčastniť. Toto sú len niektoré zo zmien, ktoré rezort vnútra predstavuje vo svojom návrhu novely zákona o politických stranách. Šéf ministerstva aj strany Hlas Matúš Šutaj Eštok chce mať novinku účinnú od decembra.

Mnohí však už dnes hovoria o tom, že niektoré časti môžu byť protiústavné a aj o tom, ako zákon zamedzuje otvorenej politickej súťaži.

Čo konkrétne teda návrh obsahuje, aké to môže mať dosahy na jednotlivé politické strany a prečo vôbec Hlas s niečím podobným prichádza?

Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Pavla Baboša, politológa z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.