DONALD TRUMP

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá mala návrh vyhlásenia k dispozícii. Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje takisto napísala, že BRICS bude pokračovať v zjavnej kritike Trumpovej colnej politiky.

Zoskupenie BRICS, pôvodne pozostávajúce z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky, sa za posledný rok rozšírilo o ďalšie krajiny vrátane Egypta, Etiópie, Indonézie, Iránu a Spojených arabských emirátov.

Ich pripojenie podľa Reuters zvýšilo diplomatickú váhu skupiny, ale zároveň skomplikovalo hľadanie spoločných postojov k sporným geopolitickým otázkam. To ilustruje aj skutočnosť, že podľa zdrojov mali vyjednávači pri príprave summitu v uplynulom týždni problém nájsť pre všetky strany prijateľné stanovisko k izraelskému bombardovaniu Pásma Gazy, izraelsko-iránskej vojne či zastúpeniu afrického kontinentu v navrhovanej reforme Bezpečnostnej rady OSN.

Spoločné vyhlásenie zoskupenia BRICS, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť na aprílovo zasadnutí ministrov zahraničných vecí, zdôrazňuje záväzok skupiny dosiahnuť konsenzus napriek tomu, že sa jeho rady rýchlo rozširujú, píše Reuters.

Diplomati sa s cieľom prekonať rozdiely medzi africkými krajinami v otázke zástupcu Afriky v BR OSN dohodli na podpore Brazílie a Indie, pričom ponechali otvorené, ktorá z nich by mala zastupovať záujmy Afriky. Takisto sa zhodli na zostrení vyjadrení pri konfliktoch na Blízkom východe. Očakáva sa, že posilnia formulácie nad rámec vyjadrenia „vážneho znepokojenia“ z apríla.

Pokiaľ ide o Trumpovu colnú politiku, štáty BRICS jednotne vyslovia „vážne obavy“ z dovozných ciel, uviedla AFP s odvolaním sa na návrh vyhlásenia, ktoré Spojené štáty ani ich prezidenta priamo nemenuje.

Trump tento týždeň oznámil, že formou listov informuje lídrov krajín o nových colných sadzbách, ktoré čoskoro vstúpia do platnosti. Jeho 90-dňové pozastavenie uplatňovania dovozných ciel, ktoré sa nedotklo základnej sadzby vo výške desiatich percent, sa má totiž skončiť 9. júla.

„Vyjadrujeme vážne obavy z nárastu jednostranných colných a necolných opatrení, ktoré narúšajú obchod a nie sú v súlade s pravidlami WTO,“ píše sa v návrhu textu, ktorý rovnako upozorňuje, že tieto opatrenia „hrozia ďalším znížením objemu svetového obchodu“ a „ovplyvňujú vyhliadky na globálny hospodársky rozvoj“.

Na nedeľňajšom summite BRICS v Brazílii sa osobne nezúčastní ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa pripojí len online. Kremeľ to odôvodnil zatykačom, ktorý na Putina v marci 2023 vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu. Prítomný nebude ani čínsky prezident Si Ťin-pching, po prvýkrát za 12 rokov pri moci. Zastúpi ho premiér Li Čchiang. (TASR)

„O clách by sa mohlo rozhodnúť tento víkend,“ povedal Lombard v sobotu. „Ak nie, Európa bude nepochybne musieť reagovať ráznejšie, aby obnovila rovnováhu,“ vyhlásil.

Ak sa dohoda nedosiahne do 9. júla, základné americké clo na dovoz z Európskej únie sa zdvojnásobí na úroveň 20 percent. Americký prezident Donald Trump pritom v jednom momente hrozil zavedením až 50-percentných ciel.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo štvrtok uviedla, že Brusel sa snaží o rámcovú dohodu, čo by znamenalo, že by boli potrebné ďalšie rokovania o detailoch. (SITA)

Podľa agentúry AP ide o Trumpovo prvé verejné vyjadrenie k pozastaveniu niektorých dodávok pre Ukrajinu. Dochádza k nemu v čase, keď Rusko stupňuje svoju najnovšiu ofenzívu.

V rozhovore s novinármi pred nástupom do lietadla Air Force One na let do štátu Iowy Trump povedal, že bývalý prezident Joe Biden „vyprázdnil celú našu krajinu tým, že im (Ukrajine) dal zbrane, a my sa musíme uistiť, že „ich máme dostatok pre seba.“

Medzi zbrane, ktorých dodávky Ukrajine sú pozastavené, patria protivzdušné obranné rakety, presne navádzané delostrelectvo a ďalšie zbrane.

Trump naznačil, že úplne nezastavuje americkú pomoc Ukrajine. „Dali sme im (už) toľko zbraní,“ ale „spolupracujeme s nimi a snažíme sa im pomôcť“.

Prezident USA tiež doplnil, že mal s Putinom „pomerne dlhý hovor“, ktorý „nepriniesol žiadny pokrok“ v riešení vojny, ktorú republikánsky prezident sľúbil rýchlo ukončiť. „Nie som spokojný,“ dodal Trump.

Kremeľ pritom označil rozhovor Trumpa s Putinom za „úprimný a konštruktívny.“ Šlo o šiesty verejne známy rozhovor medzi oboma lídrami od Trumpovho návratu do Bieleho domu.

O konflikte na Ukrajine Ušakov povedal, že Trump zdôraznil svoju snahu o rýchle zastavenie bojov a Putin vyjadril pripravenosť Moskvy viesť rokovania s Kyjevom, pričom poznamenal, že predchádzajúce kolá rokovaní v Turecku priniesli výsledky v humanitárnej oblasti. Ruský líder zároveň zdôraznil, že Moskva sa naďalej bude snažiť dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine a odstrániť tak „základné príčiny“ konfliktu, povedal Ušakov. „Rusko od týchto cieľov neustúpi,“ povedal Ušakov novinárom po telefonáte.

Putin obvykle tvrdí, že ruskú armádu vo februári 2022 vyslal na Ukrajinu, aby odvrátil hrozbu, ktorú pre Rusko predstavovalo úsilie Ukrajiny o vstup do NATO, a aby ochránil rusky hovoriacich na Ukrajine. Tieto argumenty Kyjev a jeho spojenci odmietli. Putin naďalej trvá na tom, že akákoľvek potenciálna mierová dohoda musí viesť k tomu, že Ukrajina sa vzdá svojej snahy o vstup do NATO a uzná územné zisky Ruska.

Ušakov povedal, že o pozastavení niektorých dodávok amerických zbraní na Ukrajinu sa počas telefonátu Trumpa a Putina nediskutovalo.

Ukrajinský prezident Zelenskyj medzičasom v Dánsku - po stretnutí s hlavnými podporovateľmi z Európskej únie - povedal, že by o tom s Trumpom mohol v najbližších dňoch hovoriť.