KRÍZA NA BLÍZKOM VÝCHODE

Informuje o tom agentúra AFP.

„Absolútne odmietame smer udávaný vyhlásením odrážajúcim absolútne nepochopenie komplexnej reality, ktorej Izrael čelí,“ uviedol v príspevku na sociálnej platforme X hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Oren Marmorstein.

Reagoval tak na šéfku zahraničnej politiky EÚ Kaju Kallasovú, ktorá v utorok vyhlásila, že „silná väčšina“ ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v utorok pre posledné kroky Izraela v Pásme Gazy podporila prehodnotenie asociačnej dohody z roku 2000. Euroblok už podľa nej stihol pripraviť sankcie na izraelských osadníkov, ale dosiaľ ich blokuje jeden nemenovaný štát.

Medzinárodný nátlak na Tel Aviv sa v posledných dňoch zvýšil, keď vláda premiéra Benjamina Netanjahua spustila v Pásme Gazy novú fázu vojenskej ofenzívy. V utorok oznámila prerušenie rokovaní o obchodnej dohode s Izraelom aj Veľká Británia. (TASR)

Tú Berlín medzitým označil za dôvod na hlboké znepokojenie.

„Som otrasený správami z Gazy: hladujúci civilisti, nemocnice znova zasiahnuté údermi. Toto násilie sa musí zastaviť,“ uviedol Costa vo vyhlásení. Izraelskú vládu vyzval, aby okamžite ukončila blokádu palestínskeho pásma a zaistila bezpečný, rýchly a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci. Je podľa neho naliehavo potrebné trvalé prímerie a okamžité bezpodmienečné prepustenie izraelských rukojemníkov.

Generálny tajomník OSN António Guterres v Bagdade, kde sa zúčastňuje sa summite Ligy arabských štátov (LAŠ), povedal, že je znepokojený plánmi Izraela na rozšírenie vojenských operácií v Gaze. Opätovne vyzval na prímerie a ukončenie izraelskej blokády humanitárnej pomoci pre palestínske pásmo, zavedenej 2. marca.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že nová ofenzíva je dôvodom na „hlboké znepokojenie“, a to pre strategické ciele Izraela i humanitárnu situáciu.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že Izrael má ako každá krajina právo brániť sa. „Súčasné kroky by však mohli ohroziť životy zvyšných rukojemníkov vrátane Nemcov, ktorí sa po takmer 600 dňoch stále obávajú o prežitie v podzemných väzeniach Hamasu,“ doplnil nemecký rezort s tým, že jeho šéf Johann Wadephul v sobotu znova telefonoval so svojím izraelským náprotivkom. (TASR)

Vyhlásil tiež, že Spojené štáty sa „postarajú“ o situáciu v Pásme Gazy, kde Izrael už viac ako dva mesiace blokuje dodávky humanitárnej pomoci.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Hneď, ako to budeme môcť zariadiť, skutočne by som odtiaľto odišiel a išiel (na rokovanie),“ odpovedal Trump na otázku, či sa chce s Putinom stretnúť.

Trump ešte vo štvrtok vyhlásil, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom. Novinárom v piatok tiež povedal, že USA vyriešia kritickú situáciu v Pásme Gazy, kde viac ako dva milióny Palestínčanov trpia pre izraelskú blokádu dodávok pomoci.

„Pozeráme sa na Pásmo Gazy. A postaráme sa o to. Veľa ľudí hladuje,“ uviedol Trump.

Izrael popiera, že by v palestínskej enkláve bola humanitárna kríza. Organizácia Spojených národov a ďalšie humanitárne skupiny však dlhodobo varujú, že v regióne nie je dostatok potravín či liekov. (TASR)